Podľa francúzskeho vzoru sa inšpirovala slovenská politička anonymnými životopismi. Chce, aby ľudia na pohovoroch nemuseli uvádzať meno či pohlavie, aby si firmy mohli vybrať len na základe odbornosti.
BRATISLAVA. Podpredsedníčka KDH Jana Žitňanská by chcela dostať do slovenského antidiskriminačného zákona paragraf o anonymných životopisoch - bez uvedenia mena, pohlavia alebo napríklad rokov štúdia, takže by z neho nebolo možné zistiť vek uchádzača.
Inšpirovala sa pritom zákonom, ktorý funguje vo Francúzsku alebo v Švajčiarsku. „Keď sa človek dostane na pohovor, má ďalšiu šancu presvedčiť zamestnávateľa. Bez utajenia veku, pohlavia či národnosti by túto druhú šancu nemusel dostať," povedala Žitňanská.
Diskrimináciu možno len ťažko dokázať
Štatistiku, ktorá by potvrdzovala, že sú ľudia pri pracovných pohovoroch diskriminovaní, či už na základe veku, alebo pohlavia, nie je jednoduché zohnať.
Žitňanská hovorí, že pravdepodobne taká štatistika ani neexistuje.
Keď robilo štatistiku o vekovej štruktúre ľudí evidovaných na úradoch práce v lete tohto roka Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny, zistilo, že najviac nezamestnaných bolo vo veku od 20 do 29 rokov. Druhá najpočetnejšia skupina boli ľudia vo veku od 30 do 39 rokov.
Personálne agentúry, ktoré sme oslovili s otázkou, koľko pozícií obsadzujú mesačne ľuďmi nad 45 rokov, odpovedali, že najviac 30 percent. Niektorí hovorili, že 45ročnému človeku nájdu prácu len náhodne.
Radka Mlčochová z Manpower hovorí, že diskriminácia sa prakticky nedá dokázať. „Keď si zamestnávateľ vyberie mladšieho uchádzača o zamestnanie pred starším, takmer vždy si môže nájsť opodstatnenie pre svoj výber, či už sú to lepšie jazykové schopnosti, alebo relevantnejšia prax," dodala.
Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti označil tie isté dôvody za objektívny generačný problém. „Starší ľudia s počítačmi a cudzími jazykmi nevyrastali, a tak majú objektívne problémy na trhu práce," povedal. Nadriadení si podľa neho zároveň neradi vyberajú podriadených, ktorí sú starší.
Tajiť vek nemusí pomôcť
Personalisti sa z návrhu anonymných životopisov veľmi netešia. Hovoria, že môže pár ľuďom pomôcť, ale skutočne len v prvom kole.
„Nepoznám zamestnávateľa, ktorý by vyberal zamestnancov bez osobného stretnutia, len na základe životopisu," povedal šéf agentúry HRman Pavol Uhrinčat. Podľa neho môže neuvedenie dát do životopisu skomplikovať situáciu pri prvej selekcii a predĺžiť proces výberu.
„Na prvé stretnutie bude pravdepodobne pozvaných viac uchádzačov a skutočná selekcia podľa kritérií, ktoré nebolo možné zistiť zo životopisu, sa začne až potom. Ale nevyhneme sa jej," povedal Uhrinčat.
Situácia u nás je odlišná
Situácia na Slovensku je odlišná oproti tej, ktorá bola vo Francúzsku, kde pred piatimi rokmi prijali novelu antidiskriminačného zákona, tvrdí Igor Šulík z Amrop Slovakia: „Vo Francúzsku sa stalo, že ten istý uchádzač podal žiadosť o miesto v rovnakej firme raz pod pravým arabským menom a raz pod vymysleným francúzskym menom. V prvom prípade jeho žiadosť odmietli, v druhom ho zamestnávateľ pozval na pohovor. U nás národnostné kritérium nie je také vypuklé," povedal Šulík.
Pri obsadzovaní pozícií sa berie do úvahy celý komplex navzájom prepojených a súvisiacich informácií. „V celkovej mozaike môžu hrať dôležitú úlohu aj toľko kritizované alebo skôr viac citlivé kritériá ako pohlavie či vek. Za štandardných podmienok sa ani jeden zamestnávateľ pri obsadzovaní napríklad strednej manažérskej pozície nerozhodne neprijať uchádzačku ženského pohlavia len preto, že je žena," povedal Šulík.
Politici ani firmy väčšie zmeny nečakajú
BRATISLAVA. Parlament by nemal mať problém s vecným znením novely antidiskriminačného zákona a malo by ju podporiť dosť poslancov, vraví podpredsedníčka KDH Jana Žitňanská.
„Podporujeme návrhy na odstraňovanie diskriminácie. O konkrétnom návrhu budeme ešte hovoriť v poslaneckom klube," povedal hovorca SDKÚ-DS Martin Maťko.
Predseda SMK Pál Csáky vidí v novele nejasnosti. Tie si chce vydiskutovať.
Podpredseda vlády Dušan Čaplovič zo Smeru nepovažuje túto legislatívnu zmenu za „výrazný posun vo vylepšovaní antidiskriminačného zákona". Okrem životopisov sa totiž zamestnávateľ rozhoduje aj na základe iných zdrojov.
Vo Francúzsku nemusia v životopisoch uvádzať národnosť, pohlavie a vek ľudia, ktorí sa uchádzajú o prácu vo firme nad 250 zamestnancov.
Medzi francúzske spoločnosti, ktoré sa do iniciatívy zapojili a podporili novelu zákona bola francúzska AXA.
Na Slovensku by sa anonymné životopisy týkali firiem nad 50 zamestnancov.
Ľubor Vrlák z poisťovne AXA na Slovensku hovorí, že každý krok k zabráneniu diskriminácie je správny, no sám osebe nie jerozhodujúci v boji s diskrimináciou. „Tá je zakorenená hlboko v ľuďoch a snaha zabrániť diskriminácii musí byť sytematická a neustála," povedal Vrlák.
Dušan Dvořák z automobilky Kia, kde pracuje asi 20 percent žien, hovorí, že pri výbere kandidátov zohľadňujú výlučne informácie, ako sú potrebné vzdelanie, praktické zručnosti, znalosť jazykov či odporúčania. „Nevhodné pre ženy sú len pozície, ktoré sú fyzicky náročné," povedal Dvořák.„Ak sa ženy hlásia na pozície vo výrobe, ponúkame im miesta, ktoré nie sú fyzicky náročné. Pokiaľ by sa hlásili na pozície, kde väčšinou pracujú muži, a spĺňali by kvalifikačné predpoklady, určite budú pozvané na pohovor," povedal Dvořák.
Mladí Švajčiari majú robiť hocičo
BRATISLAVA. Nezamestnaní Švajčiari do 30 rokov by mali vziať každú pracovnú ponuku, nezávisle od ich kvalifikácie. Denník Die Presse informoval, že minulý týždeň schválil švajčiarsky parlament novelu, podľa ktorej nebudú môcť odmietnuť ponuku, ktorá nezodpovedá ich kvalifikácii. Nepomohli ani argumenty, že nútiť mladých pracovať pod svoju kvalifikáciu je hospodársky nezmysel, ktorý pripraví o pracovné príležitosti nízkokvalifikované skupiny.
