Nový zákon platí už šestnásť dní. Väčšina pedagógov však stále nemá jasno v tom, ako dopadne jeho zavedenie do praxe. Učitelia i riaditelia škôl vybavujú rôzne potvrdenia a podpisujú jeden papier za druhým. Dúfajú, že situácia sa ustáli koncom mája. Piatich riaditeľov rôznych typov škôl sme sa pýtali, ako sú spokojní so zákonom o verejnej službe a jeho zavedním do praxe.
LADISLAV CSILLAGHY, riaditeľ ZŠ Stupava: „Myslím si, že zákon bol šitý horúcou ihlou a nebol dokonale premyslený, najmä jeho zavedenie do praxe. Problémy nám robí i nový Zákonník práce. U pedagogických zamestnancov sa vyskytli najmä dva problémy - zamestnávanie dôchodcov a nekvalifikovaných pedagógov. Ak mám podľa zákona s nekvalifikovanými zamestnancami rozviazať do konca apríla pracovný pomer, kto potom bude učiť? Keď sa voľačo robí od stola a nevie sa, aká je dole prax, vznikajú problémy.“
KAROL FÉLIX, prorektor pre vzdelávanie, Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra: „Zákon rieši pozitívnejšie platovú stupnicu, hádam to bude trocha lepšie. Nový vysokoškolský zákon i zákon o verejnej službe v podstate vítam. Čo prinesú, ukáže život. Samozrejme, vyskytli sa aj problémy, najmä s platmi. Ak má rektor vyjsť z tých peňazí, ktoré má, nebude môcť byť každý uspokojený tak, ako by mu prináležalo. Keby sa našli financie, boli by sme spokojní.“
HELENA KOVÁČOVÁ, riaditeľka Obchodnej akadémie v Čadci: „Som rada, že bol zákon prijatý, pretože by mal zlepšiť postavenie zamestnancov v školstve, ale to ukáže až jeho praktické použitie. Jeho zavedenie do praxe je problémové. Bol prijatý neskoro, máme málo času, aby sme ho mohli konzultovať s odborníkmi. Na školách sa začala papierová vojna, komplikované je napríklad zaradenie prevádzkových zamestnancov do platových tried.
Zamestnanci školstva sa tešili, že konečne po rokoch pocítia zvýšenie platu, opak je pravdou. Nevieme, či budeme rozdeľovať osobné príplatky a koľko percent. Zvýšenie platu pocítia začínajúci učitelia a manuálne profesie.“
LADISLAV TOPOĽSKÝ, riaditeľ Gymnázia J. G. Tajovského v Banskej Bystrici: „Zákon o verejnej službe spolu s novým Zákonníkom práce vniesol jasnejšie pravidlá do pracovnoprávnych vzťahov. Nová tabuľka tarifných platov pre pedagógov priniesla zvýšenie mzdy, ale na druhej strane dôjde k zníženiu osobných ohodnotení, čiže financie sa v podstate len presunuli. Najväčšou chybou z hľadiska spoločenského postavenia učiteľov je však skutočnosť, že štát a politici neuznali zaradenie učiteľov do inštitútu štátnej služby a vymedzilo sa im postavenie v dolných poschodiach spoločenského rebríčka.“
MARIAN NAJŠEL, riaditeľ strednej priemyselnej školy v Martine: „Zákon o verejnej službe je určite krôčikom vpred, lebo oproti predošlej právnej úprave vyžaduje splnenie kvalifikačných predpokladov bez výnimky. Kde však majú školy kvalifikovaných učiteľov získať? Zvýšenie platov učiteľov nie je adekvátne role učiteľa v spoločnosti, o ktorej sa oficiálne stále hovorí ako o významnej a nezastupiteľnej. Samotný zákon však nemôže zlepšiť spoločenské postavenie učiteľa. Rozhodujúca je jeho osobnosť, jeho stotožnenie sa s povolaním a hrdosť naň i na seba.“
MARIÁN HANULA, riaditeľ gymnázia Vazovova, Bratislava: „Viem si predstaviť aj lepší zákon, no z neho priamo problémy nevyplývajú. Problémy vychádzajú zo zamestnávania dôchodcov a zo zákona o financovaní školstva. Aj často spomínaný problém s odbornosťou a kvalifikovanosťou nesúvisí priamo so zákonom o verejnej službe, ale s nedostatkom učiteľov (koľko absolventov učiteľských prípraviek ide učiť?). Tu je aj problém s dôchodcami - riaditelia sú radi, že je niekto v triede! - nie kto je to!
Hovorí sa o priemernom zvýšení platu o 1700 korún, no rozdiel medzi starou a novou stupnicou je väčší. Do dnešného dňa nevieme, s akou sumou peňazí na platy budeme môcť na školách disponovať. V súčasnom období sme ako siroty- patríme pod krajský úrad, ale prechádzame pod VÚC …“
Autor: sr, gal
