Bratislava 16. apríla (TASR) - Riaditeľ Slovenskej televízie (STV) Milan Materák nesúhlasí s názorom ministra kultúry SR Milana Kňažka, ktorý navrhuje zrušiť koncesionárske poplatky pre verejnoprávne médiá a financovať ich zo štátneho rozpočtu. Tvrdí, že v prípade realizácie Kňažkom navrhovaného modelu, by STV stratila nezávislosť. "Ak je akákoľvek organizácia napojená na štátny rozpočet, nemôže o sebe hovoriť, že verejnoprávna, slobodná a nezávislá," povedal Materák pre TASR.
Riešenie vidí v návrhu riaditeľa Slovenského rozhlasu (SRo) Jaroslava Rezníka, ku ktorému sa pripojila aj STV. Koncesionárske poplatky by podľa neho nahradili odvody zamestnávateľov za svojich zamestnancov.
Platná právna úprava koncesionárskych poplatkov, ktoré tvoria hlavný zdroj financovania STV a SRo, je nevyhovujúca a nie je schopná zabezpečiť ich výber ani po prípadnej novele zákona.
Hoci sa Kňažko prikláňa k zrušeniu koncesionárskych poplatkov, na rokovanie vlády, ktoré sa uskutoční v stredu, predkladá ešte dva modely financovania oboch verejnoprávnych médií. Prvý hovorí o potrebe prijatia nového zákona o rozhlasových a televíznych poplatkoch. Platba by sa potom odvodzovala od držby prijímača, v prípade fyzických osôb by bola viazaná na domácnosť. Novým vymedzením okruhu povinných osôb, by sa zrušil okruh oslobodených osôb, čím by sa zvýšil počet platiacich domácností o 300 tisíc domácností a ročný výnos z koncesionárskych poplatkov prepočtom podľa aktuálnej sadzby o 378 miliónov korún. Evidenciu poplatníkov by viedli verejnoprávne inštitúcie a výberca poplatkov. Tento variant však podľa Kňažka neodstráni právne prekážky možnosti kontroly a následnej vymožiteľnosti poplatkov a sankcií u fyzických osôb.
Druhý model financovania STV a SRo je založený na báze platenia rozhlasových poplatkov a televíznych poplatkov, ktoré budú na základe osobitného zákona povinné platiť všetky fyzické osoby, s výnimkou nezaopatrených detí a zdravotne ťažko postihnutých občanov. Počet poplatníkov by v takom prípade dosiahol 3,5 milióna fyzických osôb. Tento model predpokladá vypracovanie nového zákona o poplatkoch, pričom spôsob výberu si budú môcť verejnoprávne médiá určovať sami.
Tretí variant, ktorý preferuje minister kultúry, používa napríklad Argentína, Čína, Estónsko, či Rusko. Takáto nová právna úprava však musí obsahovať minimálnu garantovanú hranicu príjmov pre verejnoprávne médiá na vopred stanovené strednodobé obdobie, napríklad na 3 roky, dohodnuté na základe kontraktu medzi vysielateľmi a verejnosťou, zastúpenou zákonodarným zborom. Vzhľadom na značnú finančnú podhodnotenosť týchto inštitúcií, ich vysokú zadlženosť a technickú zastaranosť bude nevyhnutné určiť vyšší objem príjmov ako majú obe inštitúcie v súčasnosti, čo bude mať za následok zvýšené požiadavky na štátny rozpočet.
Financovaním verejnoprávnych médií zo štátneho rozpočtu a zrušením koncesionárskych poplatkov, príde Slovenská pošta, š.p., ktorá je v súčasnosti vyberateľom koncesionárskych poplatkov, o výnosy vo výške 108 miliónov Sk. Za účelom zabezpečenia zdrojov by bolo žiaduce vykonať úpravu sadzby vybranej dane, napr. DPH.
Ak vláda odporučí Kňažkom navrhovaný model, vyrieši sa tak aj eticko-právny problém výberu koncesionárskych poplatkov na území, kde nie je možný príjem televízneho alebo rozhlasového signálu.
*alf jkk rč
NNNN
