BRUSEL 16. apríla (SITA) - Účastníci Konventu o budúcnosti Európskej únie (EÚ) nespochybnili súčasné úlohy EÚ, pričom v niektorých oblastiach si väčšina vystupujúcich zaželala jej pôsobnosť ešte rozšíriť. Takto zhrnul tretie dvojdňové zasadanie konventu j
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
eho predseda Valéry Giscard d´Estaign. Slovenský poslanec Pavol Hamžík sa vyslovil za to, aby sa na európskej úrovni rozhodovalo iba o veciach, kde spoločne môže únia dosiahnuť viac ako jednotlivé štáty. Tým sa podobne ako viacero ďalších vystupujúcich podpísal pod princíp takzvanej subsidiarity. Giscard d´Estaign vysvetlil, že pod subsidiaritou si väčšina vysvetľovala pôsobenie únie v oblastiach, v ktorých by sa takýto prístup ukázal efektívnejší ako izolovaná činnosť členských štátov.
Podľa predsedu konventu sa objavili požiadavky na posilnenie úloh a právomocí únie v oblasti spoločnej zahraničnej politiky a to zjavne pod vplyvom istej frustrácie. EÚ totiž stále nedokáže hovoriť jedným hlasom, pričom naposledy sa to prejavilo v pondelok počas diskusie o krokoch, ktoré by mali prinútiť Izrael stiahnuť sa z okupovaných palestínskych území.
Veľká časť diskutujúcich si želala aj posilnenie únie v oblasti vnútra a spravodlivosti. Únia by podľa nich mala účinnejšie zasahovať proti terorizmu, ilegálnemu prisťahovalectvu a obchodu s drogami, povedal Giscard d´Estaign a dodal: "Žiadame, aby sa tieto úlohy jasne definovali a vydelili sa na ne aj náležité prostriedky.“ Mnohí, vrátane zástupcov kandidátskych krajín, chcú podľa neho spoločné stráženie vonkajšej hranice. Niektorí sa vyslovili za to, aby zavedenie eura bolo doplnené posilnením makroenomickej politiky únie. Viacerí si želajú začlenenie Charty o základných právach do Zmluvy o EÚ.
Vo svojom prejave rozdelil P. Hamžík úlohy, ktoré by mali zostať na európskej úrovni, na tri oblasti. Prvou sú otázky, ktoré presahujú národné hranice, napríklad boj proti kriminalite alebo ochrana životného prostredia. Druhou sú úlohy, kde je koordinácia vhodnejšia ako nezávislý postup jednotlivých štátov, napríklad bezpečnosť potravín, ochrana spotrebiteľa.
Pokiaľ ide o úlohy, ktoré by mali zostať v hlavnej pôsobnosti členských štátov, vystupujúci hovorili najmä o vnútornom spravovaní krajiny, verejnoprospešných službách, sociálnom zabezpečení, vzdelávaní a kultúre.
Účastníci konventu sa podľa jeho predsedu vyslovili za to, aby úlohy a kompetencie EÚ neboli stanovené striktne raz a navždy, ale aby bola ponechaná istá pružnosť na možný vývoj.
Giscard d´Estaign privítal fakt, že kandidátskym krajinám sa podarilo vybrať si svojho zástupcu do doterajšieho dvanásťčlenného predsedníctva, ktoré prácu celého konventu riadi. Sám ho označil za pozvaného účastníka predsedníctva. Podľa Giscarda d´Estaign by "sa všetko malo skončiť do volieb do EP v júni 2004“. To podľa neho znamená, že aj nová revízia zmluvy o EÚ, ktorej návrh vzíde z tohto konventu a ktorý budú musieť schváliť členské štáty EÚ na následnej medzivládnej konferencii, by mala byť hotová už do roku 2004.