Štyridsaťšesťročný docent študoval na žilinskej Vysokej škole dopravnej. Na tamojšej univerzite neskôr aj učil, pedagogické skúsenosti má aj z pôsobenia na Trenčianskej univerzite. V súčasnosti je zástupcom riaditeľa pre rozvoj a informatiku Ústavu techniky a riadenia výroby Univerzity Jana Evangelistu Purkyně v Ústí nad Labem. Je ženatý, s rodinou býva v Považskej Bystrici, má dospelú dcéru. Hovorí po anglicky, rusky, maďarsky a česky.

Ako a kedy ste sa dozvedeli o ponuke stať sa ministrom?

„Kuriózne na ceste z Česka pred veľkonočným víkendom. Z SDĽ mi zavolali, že je to veľmi dôležité. V tej chvíli som ešte nepoznal dôvod, lebo české médiá kauze v SDĽ nevenovali pozornosť.“

Prečo ste ponuku prijali?

„Istým impulzom bolo oficiálne vyjadrenie Konferencie rektorov Slovenska, ktorá tvrdila, že nikto iný ako Milan Ftáčnik nemôže funkciu ministra školstva zvládnuť. To je to isté, ako keby svetu oznamovali, že ich postavenie musí byť neotrasiteľné, lebo nikto iný nemôže kvalifikovane vykonávať ich prácu. Pritom všetky univerzity fungujú napriek výmenám svojich rektorov. Ani ministerstvo netvorí jediný človek, za jeho kvalitou je tímová profesionálna práca.“

Rozhodovali ste sa ťažko?

„Keby som to chcel povedať nadnesene, bol to nesmierne ťažký pôrod. Uvedomoval som si, že z oázy pokoja a mieru vstúpim do nemilosrdnej arény gladiátorov bojujúcich o svoje miesto pod slnkom. Takto totiž zvonku vyzerá slovenská politická realita. V minulosti som však často sám mnohé kritizoval a určite by to bolo vodou na mlyn tých, ktorí by ma teraz oprávnene mohli zaradiť do kategórie ‘tlčhubov‘.“

Prečo pôsobíte na českej vysokej škole?

„Myslím, že človek by občas mal zmeniť prostredie, v ktorom pracuje, pozitívne to ovplyvňuje kvalitu aj motiváciu práce. Navyše české prostredie pociťujem ako veľmi blízke a prívetivé a aj menej konzervatívne.“

Bolo dôvodom vášho odchodu aj finančné ohodnotenie docentov, ktoré je v Česku výrazne vyššie?

„Peniaze sú zaiste dôležité, ale pre mňa nie sú najdôležitejšie.“

Ako dlho tam ste?

„Bezmála pol roka. Aj za docenta som bol habilitovaný na pražskom ČVUT.“

Aké máte skúsenosti s riadiacou prácou?

„Bol som vedúcim oddelenia na vývoj komponentov leteckých motorov v Považských strojárňach, vedúcim katedry manažérstva kvality, prodekanom fakulty a aj kandidátom na rektora Trenčianskej univerzity.“

Ste v obraze, čo sa týka problémov slovenského školstva?

„Verím, že som v obraze, aspoň v miere možnej neministerskej informovanosti a poznania situácie zvonka.“

Nemáte obavu z problematiky základných a stredných škôl?

„Donedávna som bol predsedom Krajskej školskej rady v Trenčíne, a tak poznám aj problémy stredných a základných škôl.

Vo funkcii budete iba päť mesiacov. Dá sa za taký krátky čas niečo stihnúť?

„Mojou úlohou nebude ‘tvoriť‘, ale doviesť rozbehnutý vlak do cieľovej stanice, aj keď cieľ cesty som si nevyberal ja. Budem teda rušňovodičom, ktorý bude dbať, aby bola cesta bezpečná. Podstatné sa musí stihnúť, vyplýva to z nutnosti uviesť do života nový vysokoškolský zákon. Ak majú univerzity vo svojich vedeniach schopných manažérov, nemal by byť problém. Komplikovanejšia je možno situácia základných a stredných škôl, momentálne materiálne i kompetenčne oveľa zložitejšia.“

Poznáte sa s Milanom Ftáčnikom? Nemyslíte, že bude ťažké byť jeho nástupcom?

„Áno, poznáme sa, ľudsky, myslím si, sme pomerne blízko a hádam môžem povedať priatelia. To však v tejto chvíli nebráni tomu, aby sme prezentovali rozdielny pohľad na politickú matematiku.“

Boli ste členom KSS?

„Áno, ale pomerne krátko. V období sovietskej perestrojky ako interný ašpirant na vysokej škole. Všetky moje možné očakávania však boli mylné a na protest proti politickým a ľudským praktikám som koncom roka 1989 z KSS vystúpil. Zároveň som si dal osobné predsavzatie, že najmenej päť rokov do politiky nevstúpim.“

Čo ste v tom období robili?

„Postaral som sa o zabezpečenie sociálneho zázemia domova pre svoju rodinu, postavil som rodinný dom v peknom horami obklopenom prostredí.“

Odkedy ste v SDĽ?

„Približne od polovice roku 1996. Bola to moja reakcia na politické pomery na regionálnej úrovni.“

A čo funkcie?

„Dve funkčné obdobia som bol členom Okresného výboru SDĽ v Považskej Bystrici. Tri neúplné funkčné obdobia členom Krajského výboru SDĽ v Trenčíne a aj jeho podpredsedom. Som podpredsedom sekcie školstva a vedy pri Republikovom výbore SDĽ.“

Čo na vašu budúcu funkciu hovorí rodina? Už teraz chodíte domov na týždňovky, bude to tak aj po príchode do Bratislavy?

„V tomto sa mnoho nezmení, naďalej budem do istej miery pre rodinu dobrým hosťom, ale keďže sme už všetci prekročili prah dospelosti, vieme sa s tým vyrovnať.“

Vstupujete do veľkej politiky. Neobávate sa jej chápadiel?

„Istá obava sprevádza človeka vždy, keď vstupuje do nového prostredia. V tejto chvíli verím, že aj keď sa budem pohybovať ‘na naklonenej rovine‘, udržím rovnováhu a zostanem človekom s neskrivenou chrbticou.“