BRATISLAVA – Firmy, ktoré posielajú svojich zamestnancov na detektor lži, postupujú protiprávne. „Zamestnávateľ môže od zamestnanca žiadať len informácie, ktoré súvisia s jeho prácou. Vyšetrenie na detektore mu navrhnúť nemôže,“ hovorí pracovníčka ministerstva práce.

Expert na ústavné právo Ján Drgonec tvrdí, že ak by sa akýkoľvek zamestnanec vzbúril a obrátil sa na Ústavný súd, určite by vyhral: „Zrejme to firmy robia na báze fingovanej dobrovoľnosti, akože s tým uchádzač súhlasí. Určite to nie je čisté.“ Drgonec predpokladá, že o takéto služby žiadajú hlavne bezpečnostné firmy.

Prikázať skúšku na detektore môže len osobitný zákon, ako je to napríklad u niektorých pracovníkov Národného bezpečnostného úradu, Slovenskej informačnej služby alebo inšpekcie ministerstva vnútra.

V rezorte ministerstva vnútra robí skúšky na detektore lži len Kriminalisticko-expertízny ústav v Pezinku. Psychofyziológ Miroslav Matejík potvrdil, že skúšky robia aj pre súkromné firmy. Nechcel ich však menovať. Svoj detektor má aj SIS.

Drgonec považuje za škandalózne, že polícia si detektorom privyrába: „Neprichádza do úvahy z hľadiska platného práva, aby si štátny orgán privyrábal tým, že niekomu poskytne takýto súkromný servis.“ Minister vnútra Ivan Šimko povedal, že si takúto informáciu preverí.

Ján Bazovský z tlačového oddelenia ministerstva hovorí, že na detektor netreba žiadnu licenciu. Prístroje sa však líšia kvalitou. Policajti majú podľa Bazovského prístroj za päť miliónov. Vlastniť detektor vraj môže hocikto: „Firmy to normálne ponúkajú, my sme ho doviezli zo zahraničia.“

Bazovský skúšku zamestancov nepovažuje za porušenie zákona, pretože prehliadka na detektore je dobrovoľná. Za väčší zásah do súkromia považuje, ak ich firma skryto sleduje. Doteraz sa nestretol s tým, že by súkromná bezpečnostná služba ponúkala skúšky na detektore.

Skúšku na detektore lži však klientom ponúka aj súkromná bezpečnostná služba bývalého prvého policajného viceprezidenta Imricha Angyala. Ten povedal, že detektor nevlastní, skúšky na ňom iba sprostredkúva. Na otázku kde, odpovedal, že to je jeho obchodné tajomstvo. Vylúčil, že by to bolo na polícii.

Aj Matejík tvrdí, že Angyalova firma Kriminalisticko-expertízny ústav nikdy o takúto službu nepožiadala. Začudoval sa ale, že takéto skúšky ponúka aj niekto iný. Pracovníkov ústavu školili Američania, ktorí im vydali licenciu. Školenie stojí približne toľko ako samotný prístroj a trvá okolo 450 hodín.

Firmy bežne na internete ponúkajú hlasový analyzátor, ktorý stojí okolo dvadsaťtisíc. Podľa Matejíka je jeho úspešnosť 50–60 percent: „Je to, ako keby som sa vám pozrel do očí a povedal, že klamete.“ Na získanie certifikátu pri detektore musí byť jeho úspešnosť aspoň 90-percentná.