BRATISLAVA. Najčastejšia odpoveď firiem na otázku, či plánujú v tomto roku zvýšiť zamestnancom platy, je, že sa k platom nebudú vyjadrovať, pretože to je interná záležitosť.

Niet sa čomu čudovať. Zvyšovaním platov svojich zamestnancov sa môže v tomto roku pochváliť málokto.

V celom hospodárstve ekonómovia odhadujú nulový rast platov.

Aby ich o ľudí neobrala konkurencia V posledných rokoch rast platov ťahali najmä firmy z oblasti IT či telekomunikácií, kde ročne stúpli mzdy aj o desať percent.

Ako dlho je reálne

nezvýšiť platy? Ján Spura, šéf Whirlpool Slovensko Zvyšovanie platov je motivujúcim faktorom, no nie je prioritou. Viac si zamestnanci vážia stabilitu firmy

a svojich pozícií, poskytovanie zamestnaneckých výhod, sociálnu starostlivosť či možnosti rozvoja. Hana Šimková, hovorkyňa Heineken Slovensko Finančné ohodnotenie je jedným z kľúčových motivačných faktorov, preto sme vlani zvýšili základné platy v priemere o 4,5 percenta. Aj v tomto roku plánujeme zvyšovať platy, o konkrétnej miere sa ešte len bude rozhodovať. Chceme nadviazať

mieru zvýšenia na výkonnosť

zamestnancov. Dušan Antoš, riaditeľ ľudských zdrojov Tatra banka

Väčšina pracovníkov si v tomto období uvedomuje ako prioritu udržanie zamestnania a oproti obdobiu ekonomického rastu sú aj tlaky na rast miezd nižšie. Predpokladám, že po skončení krízy táto situácia pominie. Janka Burdová, hovorkyňa Slovak Telekom

Zvyšovanie mzdy je len jedným z motivačných nástrojov zamestnancov a je veľmi závislé od vývoja výnosov a ziskovosti firmy. V čase krízy treba pracovať aj s ďalšími nemenej dôležitými motivačnými prvkami, ako sú rozmanitá pracovná náplň, zdravý pracovný tím a interný rozvoj zamestnanca. Ondrej Šebesta, hovorca SPP

Pri úprave základných miezd v tomto roku budeme postupovať v súlade s pravidlami dohodnutými v platnej Kolektívnej zmluve, ktorá je dohodnutá na roky 2008 až 2010.

Zdá sa, že aj počas krízy budú viesť rebríčky rastu platov, ale výška nárastu platov v technológiách sa už približuje k ostatným sektorom. „Výška nárastu platov v IT sektore či centrách zdieľaných služieb, kde platy rástli dlhodobo najrýchlejšie a najviac, sa začína znižovať. Tým sa aj tieto sektory v medziročných nárastoch platov blížia k ostatným sektorom," povedala Zuzana Hollá z Hay Group, ktorá robí platové prieskumy.

René Perák zo spoločnosti O2 jej dáva za pravdu. Hovorí, že obdobie, keď sa každý rok upravovali mzdy nahor takmer všetkým zamestnancom plošne, niekedy aj v dvojcifernom percentuálnom vyjadrení, už patrí minulosti.

„Pri úpravách miezd budeme prihliadať na výkonnosť jednotlivých zamestnancov a porovnanie ich aktuálneho príjmu k platovým prieskumom realizovaným na slovenskom trhu," povedal Parák.

Vo firme Orange majú podobnú taktiku. „Aby sme stále mali aktuálnu informáciu o našom postavení aj v mzdovej politike, zúčastňujeme sa na nezávislých prieskumoch v oblasti odmeňovania. Podľa týchto výsledkov v danom roku pristupujeme k mzdovej revízii, aby sme si udržali jedno z vedúcich postavení na trhu práce," povedal Peter Tóth, hovorca Orange Slovensko.

Nezvyšovať môžu rok, dva Plat a jeho zvýšenie je jedným zo základných prvkov, ktorý môže motivovať zamestnancov k lepším výkonom. Napriek tomu, že v kríze firmy zužujú niektoré oddelenia, ale platy nezvyšujú, sa straty motivácie a výkonnosti zamestnancov obávajú len málo.

Generálny riaditeľ Wüstenrot poisťovne Siegfried Fatzi súhlasí s tým, že je frustrujúce, keď plat dlhodobo nerastie. „Máme pravidlo, že najneskôr po dvoch rokoch stúpne plat každého zamestnanca," povedal. V tomto roku očakáva, že finančný sektor bude minimálne na úrovni roku 2008. Platy ich zamestnancov by mali aj vzrásť v priemere o 4 až 5 percent.

Firiem, ktoré si dovolia v tomto roku zvýšiť platy, je minimum. „Aj v nasledujúcom polroku ešte plánuje k zmrazeniu platov pristúpiť tretina firiem," povedala Hollá. Napriek tomu, že vyššiu sumu na výplatných páskach v roku 2010 uvidí málo ľudí, firmy hovoria, že v kríze to zamestnanci pochopia a sú aj iné možnosti, ako dvíhať ich motiváciu.

Personalistka Bronislava Potašová z firmy Lenovo na otázku, ako dlho je reálne nezvyšovať platy zamestnancov, odpovedá, že rok alebo dva. Firma zvýšila platy aj vlani, najmä desiatkam zamestnancov, ktorí podávali veľmi dobrý výkon. „Mzdy však popri možnosti kariérneho rastu či vzdelávania nie sú jediným motivačným faktorom," dodala.

Plat stúpne, ak vás povýšia. Prijímať nových nebudú Práve kariérny rast označujú oslovení personalisti popri dobrom šéfovi či kolektíve spolu so vzdelávaním za rovnako podstatný motivačný faktor ako peniaze. Zároveň je odpoveďou na otázku, ako sa firmy vyrovnajú s tým, že neprijímajú nových zamestnancov.

„Podľa predikcií na tento rok vo finančnom sektore v platoch neočakávame oživenie, ani citeľné oživenie prijímania nových zamestnancov nad vlaňajšiu úroveň. Pravdepodobne však dôjde k posunom medzi jednotlivými druhmi pracovných pozícií," povedal Martin Čambor zo Slovenskej sporiteľne.

Platy rozhýbe ekonomika alebo konkurencia

O tom, aký vplyv má zmrazenie platov na výkon zamestnancov, sme sa rozprávali so šéfom poradenskej spoločnosti M. C. Triton na Slovensku PAVLOM PROKOPOM.

Ako dlho je reálne, aby firmy nezvyšovali platy zamestnancov?

„Tak dlho, ako na to nie sú ekonomické dôvody a pokým aj ich konkurenti nezvyšujú platy. Nemusí ísť o priamu konkurenciu, pretože mnoho zamestnaní je uplatniteľných i v iných odboroch."

Stúpajú v kríze nároky na výkon zamestnancov?

„Nepochybne. Kríza je začiatok zmeny. V poradenskej oblasti môžem povedať, že kríza znamená vyššiu náročnosť získať zákazku a vyšší tlak na cenu. To znamená, že v konečnom dôsledku musíte vynaložiť viac úsilia a času, i prostriedkov na to, aby ste zákazku získali a následne realizovali. Znížené výnosy a zvýšené náklady automaticky znamenajú znížené prostriedky na mzdy. Musíte viac pracovať a pri tom máte menej, ako ste mali pred krízou."

Čo by mal robiť zamestnanec, aby zvýšil svoju motiváciu?

„Vždy je to otázka, akú má človek alternatívu. Motiváciu si musí zvýšiť človek sám, musí chcieť premýšľať o veciach inak a sledovať, čo sa deje. Pre radových zamestnancov je vždy dôležité, ako to rieši manažment. Zamestnanci by mali byť aktívni a vyžadovať od svojho šéfa informácie, čo majú robiť na zlepšenie situácie, aby ho podporili v nepopulárnych alebo nezvyčajných opatreniach. Naozaj to funguje."

Aký vplyv má zmrazenie platov na výkon a motiváciu zamestnancov?

„Plat je začiatok akejkoľvek stimulácie zamestnancov, ale rozhodne by to tým nemalo končiť. O motivácií radšej hovorím v spojení s vnútornou ochotou človeka niečo robiť. Motívy sú osobné, stimulácia je vonkajší popud. Ak je plat vhodne nastavený, potom zmrazenie, ktorému zamestnanci rozumejú a pripadá im fér, nemá negatívny vplyv na ich výkon. Čo je nízky plat vyplýva z porovnania s okolím či štatistikami, horná hranica je viac individuálna. Každý má iné nároky a iný životný štýl.

Samotné zmrazenie platov nepovažujem z krátkodobého pohľadu, roka až dvoch, za kritické. Dôležitejšie zo strany firmy je, ako ho komunikuje zamestnancom. Firmám v kríze doporučujeme, aby otvorene komunikovali zamestnancom, aká je situácia, prečo k zmrazeniu platov dochádza aj to, ako zistia, že jeho dôvody skončili. Zároveň by mali zamestnancom predstaviť plán, ako situáciu bude manažment riešiť či podnietili iniciatívu zamestnancov na zníženie nákladov."

Ľudia v hlavnom meste sú platení o 17 percent lepšie ako inde

Ak zamestnanci cítia veľkú lojalitu voči firme dokážu rok možno aj dva pracovať s tou istou mzdou

BRATISLAVA. Či je firma schopná udržať motiváciu zamestnanca aj bez zvýšenie platu je veľmi individuálne a závisí okrem iného od regiónu, či potrieb a možností každého človeka.

„V niektorých spoločnostiach zamestnanci cítia veľkú lojalitu voči svojej firme a dokážu, rok možno aj dva pracovať s tou istou mzdou," povedala Zuzana Hollá z Hay Group.

Ľudia pracujúci v hlavnom meste sú zvyknutí, samozrejme pri vyšších životných nákladoch, zarábať o 17 percent viac, ako je celoslovenský priemer.

„To znamená, že ak najnižšia pozícia pri manuálnej práci je na celoslovenskom trhu platená približne na úrovni 4 500 eur ročne, v regióne Bratislava-mesto je táto pozícia platená až o 17 percent vyššie," povedala Hollá.

Trenčiansky, Košický, Žilinský či Nitriansky kraj majú platy o 9 percent nižšie ako je priemer a v Banskobystrickom či Prešovskom kraji sú ľudia zvyknutí zarábať aj o pätinu menej ako je priemer krajiny.

Podľa ich platového prieskumu v roku 2010 plánujú firmy zvýšiť mzdy o 1, 6 percenta. Keď však výsledok očistia o najvyššie nárasty platov, ktoré sa pohybujú na úrovni okolo 10 až 15 percent, môže byť celkové zvýšenie aj nulové.

„V regiónoch, kde je nedostatok práce hlavným problémom, mnoho ľudí zostáva na svojich pozíciách aj napriek nízkej finančnej odmene, alebo zamrazeniu mzdy, pretože ponúk na trhu prácu je málo," vysvetľuje.

Ako vláda plní sľub zvýšiť minimálnu mzdu na 60% priemerného zárobku

Čo sľúbili: My povaţujeme minimálnu mzdu za dôležitý inštitút boja proti chudobe... Náš cieľ je jasný: Dosiahnuť v určitom horizonte takú výšku minimálnej mzdy, ktorá bude predstavovať 60 percent z priemerného zárobku v národnom hospodárstve.

Zdroj: Robert Fico, predseda vlády, SME 2.10.2006

Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Vysoká minimálna mzda je problémom pri zamestnávaní najmä slabšie kvalifikovaných ľudí s nižším príjmom. Bráni totiž vzniku menej platených pracovných miest.

Aká je realita? Sľub nebol splnený. Pri minimálnej mzde 308 eur a priemernej mzde 767 eur dosahuje minimálny zárobok v roku 2010 iba 40% priemerného. V roku 2006 to bolo 41%.

Zdroj: INEKO

Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.