Slávnostný výkop Ferenca Puskása pri príležitosti jeho 75. narodenín na bývalom Népstadione v Budapešti sledovali 2. apríla desiatky fotografov. Ako v časoch najväčšej slávy. Na počesť jeho životného jubilea sa maďarská vláda rozhodla premenovať slávny Népstadion na štadión Ferenca Puskása.
Odjakživa bolo o ňom známe, že je pôžitkár. Bol ním aj na trávnikoch futbalových štadiónov. Od budapeštianskeho Népstadiónu cez londýnske Wembley, milánske San Siro, barcelonský Nou Camp až po madridské Santiago Bernabéu udivoval hľadiská nielen bombami zo svojej povestnej ľavačky, ale aj technickými lahôdkami, pri ktorých sa divákom tajil dych a súperovým brankárom tuhla krv v žilách.
Počas pôsobenia v Reale Madrid si Ferenc Puskás vyskúšal aj úlohu toreadora.
Ferenc Puskás je najväčšou športovou legendou Maďarska. Nezabúda sa naňho ani dnes, keď je už druhý rok kvôli Alzheimerovej chorobe odkázaný na pomoc druhých. Pri príležitosti jeho nedávnych 75. narodenín premenovala maďarská vláda chýrny budapeštiansky Népstadión na Štadión Ferenca Puskása. Tak si symbolicky uctila jedného z najlepších futbalistov všetkých čias.
Všetky svoje góly by som vymenil za jediný – za gól, ktorým by som v roku 1954 rozhodol o víťazstve maďarskej reprezentácie vo finále svetového šampionátu proti Nemecku. Ferenc Puskás, ktorého Federácia futbalových
historikov a štatistikov označila za najlepšieho strelca 20. storočia
Darček k 75. narodeninám
Ferenc patril k najvyspelejším hráčom svetovej extratriedy. Technicky sa mu mohol vyrovnať málokto, veď to, čo on dokázal ľavou nohou, iní nestíhali ani s dvoma. Boli sme veľkými súpermi, ale spájalo nás naozaj pevné priateľstvo.
Fritz Walter, nemecká futbalová legenda a Puskásov súper na MS 1954
Nový názov štadióna, na ktorom Ferenc Puskás spolu so svojimi spoluhráčmi rozstrieľal v máji 1954 pred 92 000 divákmi baštu svetového futbalu, Anglicko, bol len jedným z darčekov oslávencovi. Ďalším bol príchod jedného z jeho najväčších futbalových priateľov, slávneho „dona Alfreda“, argentínskeho rodáka a legendy madridského Realu Alfreda di Stefana. A keď sa v Budapešti zišli aj jeho najbližší spoluhráči zo „zlatého tímu“, reprezentácie Maďarska 50. rokov, brankársky čarodejník Grosics či žulový obranca Buzánszky, manželka oslávenca, pani Erzsébet, netajila dojatie: „Už dlho som ho nevidela takého šťastného. K takému životnému jubileu naozaj nemohol dostať krajší darček.“
Pri takej príležitosti prichádza aj čas na „rozbaľovanie“ spomienok. Ferenc Puskás ich má naozaj dosť.
Jeho najkrajšie futbalové chvíle sa určite spájajú so štadiónom Kispestu. Tam ho začal brávať už ako celkom malé dieťa na každý tréning či zápas mužstva v červeno-čiernom drese otec, sám uznávaný hráč. V prestávkach zápasov predvádzal trojročný chlapček na improvizovanom ihrisku pred vchodom do kabín nadšeným divákom svoje žonglérske kúsky s ťažkou koženou loptou. Takmer pätnásť minút sa diváci zabávali, tlieskali jeho strelám ľavou i pravou nohou, hádzali mu čokoládu, cukríky, ovocie a on sa im odvďačoval ďalšími fintami. To bolo pred siedmimi desaťročiami.
A čo bolo na samom začiatku? Na maďarské pomery čudne znejúce priezvisko Purczeld. Tak sa pôvodne Puskás volal, pretože jeho predkovia pochádzali z Nemecka. V čase nástupu fašizmu chcel však Ferencov otec aj zmenou priezviska potvrdiť, k akému národu sa hlási.
Tragédia zlatého tímu
Počas svojej profesionálnej kariéry som na trávniku plakal iba raz. Bolo to po prehratom zápase s Nemeckom v Berne.
Ferenc Puskás v spomienkach na éru jedinečného maďarského tímu 50. rokov
Puskás hral v profesionálnom mužstve Kispestu už ako 16-ročný. Okrem ostrých striel ľavačkou vynikal aj neuveriteľnou rýchlosťou. Aj preto už v auguste 1945 prešiel reprezentačným krstom v tradičnom susedskom derby proti Rakúsku. Hneď tento debut, v ktorom vsietil svoj premiérový reprezentačný gól (Maďari zvíťazili 5:2), mu získal obrovské renomé. Odborníci nevychádzali nad Puskásovou hrou z údivu.
„Ak má pri riešení nejakej hernej situácie na výber tri možnosti, on siahne po štvrtej. Po tej, s ktorou neraz nik ani vo sne nepočíta. Je úžasné, akou predvídavosťou je tento mladík obdarený.“
Puskás na to reagoval: „Nebolo na tom nič zvláštne. Jednoducho som sa snažil byť vždy čo najbližšie k bránke.“
Netrvalo dlho a zaradil sa k takým hviezdam, akými boli postupne Grosics, Lórant, Bozsik, Hidegkúti, Kocsis, Czibor a mnohí ďalší maďarskí hráči svetovej extratriedy. „Zlatý tím“ prežíval v časoch od olympiády v Helsinkách, kde vo finále zvíťazil v zápase s Juhosláviou 2:0 (Puskás strelil úvodný gól), priam neuveriteľnú víťaznú šnúru. S výnimkou finále na MS v Berne v roku 1954 Maďari od 14. mája 1950 do 19. februára 1956 neprehrali v päťdesiatich medzištátnych zápasoch po sebe ani jediný raz.
Zlatými písmenami sa na tejto futbalovej púti zapísali najmä dva zápasy s Anglickom. V tom prvom vyhrali Maďari 25. novembra 1953 v londýnskom Wembley pred 105 000 divákmi. Dvojica Hidegkúti – Puskás dvíhala svojimi kúskami znalcov v hľadisku doslova zo sedadiel. Puskás strelil dva góly a Hidegkúti zaznamenal dokonca hattrick. Odveta na Népstadióne pred 92 000 divákmi bola pre Angličanov ešte zdrvujúcejšia. „Puskásovci“ (Ferenc strelil opäť dva góly) zvíťazili tesne pred MS 1954 vo Švajčiarsku 7:1 a na nového držiteľa zlatej sošky bohyne Niké nebolo väčšieho favorita….
Lenže… Ešte v zápase základnej skupiny MS v Bazileji proti Nemecku (Maďari vyhrali 8:3) sa kapitán mužstva Puskás zranil, a tak sa v ďalších dueloch musel „zlatý tím“ prebíjať bez neho. Napriek tomu však obstál a vo finále sa opäť postavil proti Nemecku. Ale už aj s Puskásom. Všetko sa najprv odvíjalo ako podľa najlepšieho scenára: Puskás a Czibor strelili po góle, Maďari viedli 2:0. Potom však prišla náhle únava a Puskás, ktorý nebol ešte celkom fit, začal viditeľne vynechávať. Ešte raz sa mu však podaril rýchly útok a jeho strela skončila v sieti. Z nepochopiteľného dôvodu však rozhodca gól neuznal. Maďari fyzicky odpadli, Nemci zacítili šancu a zvíťazili 3:2.
„Zlatý tím“ bol na kolenách. Namiesto veľkých osláv nastalo v Maďarsku rozčarovanie. Reprezentanti sa do Budapešti vrátili radšej tajne a až týždeň po šampionáte. Hromy-blesky sa sypali najmä na kapitána Puskása. Mnohí mu vyčítali, prečo na tento duel nastúpil, keď sám vedel, že nie je zdravotne ešte v poriadku.
Ferenc pochopil, že k futbalovej sláve patrí aj nevďak. Postupne zanevrel na okolie, trénerov, dokonca aj priateľov. Jeho športová forma začala upadať, viditeľne strácal na rýchlosti. Aj preto, že priberal, k čomu výdatne prispieval aj požívačný spôsob života a láska k pivu.
Nie náhodou neskôr, počas pôsobenia v Madride, vlastnil továreň na výrobu údenín a reštauráciu a v roku 1995 sa pod jeho patronátom začalo v Maďarsku vyrábať špeciálne pivo s názvom Puskás Sör.
Kráľovské madridské impresie
Aj ako hviezda svetového formátu v Reale Madrid zostal Ferenc skvelým a úprimným priateľom, akého sme ho všetci poznali v starých časoch. Naďalej mu zostala veľkorysá duša, pomáhal svojim priateľom aj mimo ihriska.
Nándor Hidegkúti, bývalý Puskásov spoluhráč, skvelý stredný útočník zlatého tímu Maďarska
V pohnutú maďarskú jeseň roku 1956, presne 22. novembra, hral Honvéd Budapešť v Bilbau zápas Pohára európskych majstrov, predchodcu dnešnej Ligy majstrov. Na odvetu do krvavej Budapešti však už tím nepricestoval. Zápas sa odohral na neutrálnej pôde v Bruseli. Hráči totiž odmietali návrat do okupovanej vlasti a okrem toho mali dohodnutý zájazd po Južnej Amerike.
Dvadsiateho deviateho novembra 1956 si Puskás obliekol dres Honvédu posledný raz. Bolo to v zápase proti Realu Madrid. Netušil, že práve v tomto klube zažije ešte vrchol svojej kariéry. Musel si však naň vyčkať, kým mu vyprší dištanc udelený Maďarským futbalovým zväzom a následne aj európskou asociáciou UEFA za svojvoľnú účasť na zápasoch v Brazílii.
Puskás neakceptoval na jeseň 1956 príkazy na bezpodmienečný návrat do Maďarska. Honvéd bol mužstvom pod krídlami armády a Puskás v hodnosti majora bol automaticky aj zodpovedným vedúcim. Neskôr tvrdil, že práve pre túto zodpovednosť sa obával vážnych následkov pred vojenským súdom, a preto ostal vonku. Hoci vraj veľmi túžil po vlasti. Pricestoval dokonca až do Viedne, kde skúmal situáciu. Nakoniec sa rozhodol pre emigráciu. Neoľutoval. V Madride sa opäť našiel, hoci predtým už premýšľal o skončení kariéry. Pri výške 168 cm vážil totiž 86 kg.
Po lukratívnej ponuke kráľovského tímu na čele s di Stefanom, svojím neskorším priateľom a spoluhráčom, s ktorým vytvoril najúdernejší dvojzáprah všetkých čias, dokázal však zhodiť rovných dvadsať kíl.
A s tým sa vrátila aj hráčska sláva. Najviac ju pripomenul v pamätnom finále PEM Real – Eintracht Frankfurt (7:4) 18. mája 1960 v Glasgowe, keď strelil štyri nádherné góly. V spomienkach k tomuto zápasu poznamenáva: „Kto nevidel hru Realu v Glasgowe, nech nikdy netvrdí, že videl futbal.“
Jeden z anglických novinárov po rokoch napísal: „Je mi ľúto, že diváci v hľadisku a pred obrazovkami nemohli v tej chvíli vytušiť, že prežívajú jeden ozajstný a neopakovateľný futbalový sen.“
Túžba po vlasti sa Puskásovi vyplnila až po rokoch.
„Keď som na jeseň roku 1956 opustil Maďarsko, bol som pevne rozhodnutý, že sa sem už nikdy nevrátim. Keď však v roku 1981 nakrúcali filmový dokument o zlatom maďarskom tíme, bol by som jediný, ktorý by v tej spoločnosti chýbal. A tak som sa vrátil.“
Takto vravel Puskás o okamihu, keď po takmer 25 rokoch navštívil prvý raz Maďarsko, aby 8. júna 1981 nastúpil v pamätnej futbalovej exhibícii tímov Budapešti a legiend „zlatého tímu“ 50. rokov na Népstadióne. Aj v 54 rokoch vsietil tri góly.
Györgyi Szepesi, populárny maďarský futbalový komentátor, ktorý „bol pri tom“ aj vo Wembley, sa v dokumente o ďalšej veličine maďarského futbalu – nedávno zosnulom Nándorovi Hidegkútim – zamýšľal o futbalovej dimenzii niekdajšieho „zlatého tímu“ na čele s kapitánom Ferencom Puskásom.
„Zlatý tím – to neboli iba výnimoční hráči, výborní strelci a technici, ale najmä skvelí rozhľadení ľudia, nezištní priatelia a džentlmeni. Preto dokázali povzniesť futbal na kumšt, preto dokázali nadchnúť divákov, strhnúť národ.“
Ferenc Puskás patril v spomínanej galérii nepochybne k najžiarivejším obrazom. Ako človek, ktorý nemiloval iba futbalovú vášeň, ale aj život so všetkými pôžitkami aj neresťami, ktoré k nemu patria. Napokon, „Feri-bácsi“ si nepotrpel na to, aby sa okolo neho vytvárala iba gloriola.
Takýmto bezprostredným dojmom zapôsobil aj na mňa pred tromi rokmi v Györi v deň zápasu Maďarsko – Slovensko. Úprimný, žoviálny, priateľský. Muž, ktorého Anglicko po svojej prehre v roku 1953 začalo nazývať „Mister Footbal“ a o ktorom anglická legenda Bobby Charlton tvrdí: „Puskás bol najdokonalejším futbalovým strelcom, akého som v živote videl“. ĽUDO POMICHAL
FOTO – TASR/AP A ARCHÍV
Puskásove futbalové „naj“
* V maďarskej lige nastrieľal v 349 zápasoch 358 gólov, šesťkrát bol v tíme majstra krajiny.
* V reprezentácii Maďarska odohral od 20. augusta 1945 do 14. októbra 1956 84 zápasov (za celé to obdobie chýbal iba v 9 dueloch), v ktorých strelil 83 gólov. To v reprezentačných tímoch nedokázali ani Brazílčan Pelé, Portugalčan Eusébio či Nemec Gerd Müller.
* S reprezentáciou Maďarska získal v roku 1952 v Helsinkách olympijské zlato a na MS 1954 vo Švajčiarsku striebro.
* V Reale Madrid odohral 179 ligových zápasov, vsietil v nich 154 gólov, v 39 zápasoch európskych pohárov dal ďalších 35 gólov a v 41 zápasoch Španielskeho pohára 50 gólov.
* S Realom sa stal päťkrát majstrom Španielska.
* V roku 1960 vo finále PEM Real Madrid – Eintracht Frankfurt v Glasgowe pri víťazstve Realu 7:3 vsietil 4 góly. Jeho rekordných 5 gólov v jednom zápase z roku 1961 prekonal v drese Realu až vo februári tohto roku Fernando Morientes.
* V drese Španielska odohral 4 zápasy, strelil 2 góly. Španielsko reprezentoval na MS v Chile 1962.
Legenda vo faktoch
Ferenc Puskás sa narodil 2. apríla 1927 v Budapešti. V roku 1939 začal svoju futbalovú kariéru v klube Kispest SC Budapešť, v rokoch 1945-56 patril medzi najväčšie hviezdy tímu Honvéd Budapešť (pokračovateľ Kispestu) a reprezentácie Maďarska. Po krvavých udalostiach súvisiacich so sovietskou okupáciou na jeseň 1956 zostal v emigrácii a usadil sa v Španielsku. Po tom, čo mu v roku 1958 vypršal dvojročný zákaz činnosti od UEFA, sa stal hviezdou kráľovského Realu Madrid. Jeho dres obliekal až do roku 1966. Po skončení aktívnej činnosti sa stal trénerom. Najvýraznejší trénerský úspech zaznamenal ako kouč Panathinaikosu Atény, ktorý v roku 1971 doviedol do finále PEM. Od roku 1992, po definitívnom návrate do Maďarska, žije Ferenc Puskás s manželkou Erzsébet v Budapešti.
