Z Bratislavy idem cez Prahu do Nemecka, kde ma čaká desať čítaní z môjho posledného románu, každé v inom meste. Až sa to skončí, tak sa s manželkou Jelenkou premiestnime do Terezína, kde sa podľa nášho románu nakrúca film. Medzitým píšem svoj Pravdepodobný životopis, potom bude v Brne premiéra mojej novej hry a takto to pokračuje. No a všetko vyvrcholí v decembri v Prahe 6. ročníkom festivalu nemecky hovoriacich divadiel.
Helena Woleková, riaditeľka Fondu na podporu sociálnych zmien
Po dlhšom čase som sa opäť rozbehla po Slovensku. Nesúvisí to len s jarou, ale aj s tým, že o necelé tri mesiace majú prejsť kompetencie v sociálnej oblasti zo štátu na samosprávy. V piatich krajských mestách sme sa stretli s ľuďmi zo štátnych aj neštátnych sociálnych zariadení, krajských a mestských úradov, ktorí pracujú v tejto oblasti. Naše pozvanie prijali aj poslanci VÚC, členovia sociálnych komisií. Je mnoho vecí, ktoré treba prediskutovať a vyjasniť si. Teší ma, že som sa stretla s mnohými, ktorí sa neboja novej zodpovednosti a chcú sa s ňou popasovať. Trošku smutné a typické pre Slovensko je, že zatiaľ netvoria väčšinu. Zatiaľ…
V rodine nastala práve tento týždeň veľká zmena. Prvý z našich troch synov oznámil, že sa ide ženiť.
Prof. Anatolij Dvurečenskij, riaditeľ Matematického ústavu SAV
Máme kopu práce s novým zákonníkom práce. Takže ešte stále som si nestihol pozrieť ani film Čistá duša o geniálnom matematikovi postihnutom schizofréniou. Práve v týchto dňoch však zomrel iný významný rakúsky matematik, ktorý sa narodil ešte v 19. storočí. Mal 111 rokov a svoju poslednú matematickú prácu napísal ako 105-ročný! Tak to keby sa mne podarilo, bolo by to úžasné. (bd, jb, uj)
