FOTO – ARCHÍV

Legendy žijú obvykle už len v spomienkach. Nie tak legenda o absinte, „šialenom“ alkohole parížskych bohémov. Keď si Vincent odrezal ucho, ruku s britvou mu viedla la fée verte – zelená víla. Chiméra, ktorú oslávili Baudelaire, Wilde, Toulouse-Lautrec, Picasso, Hemingway i Nezval, je vo väčšine krajín západnej Európy i v USA už celé roky na indexe. Nie tak na slobodnom Východe. Po páde komunizmu práve liehovary bývalého Československa vdýchli víle nový život. Vzrušujúce historky, pri ktorých tiekla jedovatozelená tekutina, zvláštny rituál jej pitia, to všetko platí na umelecky založených konzumentov viac než tupé televízne reklamy. Zdá sa vám, že to chutí ako kloktadlo a tak aj vyzerá? Zakázané ovocie predsa láka. V Prahe sa dokonca hovorí o absintovej turistike.Absint vyrobil prvý raz v roku 1792 švajčiarsky lekár Pierre Ordinaire. Recept sa neskôr dostal do rúk zaťa výrobcu francúzskeho likéru pernod a z absintu sa onedlho stal alkohol chudobných. Pomohli dve okolnosti – nízka cena a mimoriadne vysoký obsah alkoholu (vyše 70 percent), ktorý spolu s účinkom bylín urobil z absintovej „opice“ nevšedný zážitok. Pri africkej výprave dostávali Napoleonovi vojaci prídely absintu ako prevenciu proti chorobám. Vojaci vraj po ňom strácali strach zo smrti. Rozšírila sa povesť, že absint povzbudzuje odvahu a zlepšuje koordináciu pohybov, čo je veľké plus – a nielen vo vojenskom remesle.

Za tajomstvom absintu je Artemesia Absinthium, palina pravá, známa ako žalúdočný liek už od antiky. Obsahuje látku tujón, ktorá spôsobuje zmeny stavu vedomia. Vo väčších množstvách vyvoláva kŕče, krvácanie zo slizníc (dobre ju poznali anjeličkárky) a sklon k nebezpečnému konaniu. Niektoré súčasné pramene prirovnávajú tujón k THC, teda k účinnej látke v marihuane.

Triky s nožom

„Včera som sa opil absintom,“ napísal kedysi Hemingway svojmu priateľovi. „Robil som potom triky s nožom.“

Halucinácie, vybičovanie libida a v extrémnych prípadoch paranoidné reakcie. To všetko môže údajne aj dnes spôsobiť pitie absintu. Čo je však legenda a čo skutočnosť, to ťažko jednoznačne určiť.

Absint spolu s ópiom boli vyhľadávanými prostriedkami na stimulovanie fantázie umelcov zlatej éry bohémy. Inšpirovali maliarov i básnikov. Edgar Degas namaľoval v roku 1876 známy obraz L‘Absinthe, ktorý bol antireklamou na „zelenú vílu“ – ale o to účinnejšou. Otupené tváre a sklené pohľady ženy a muža na obraze vyvolali kontroverzné reakcie. Pod tlakom cirkvi, ale aj vinárskej lobby sa úrady začali o absint zaujímať dôkladnejšie. Vznikla štúdia, podľa ktorej je absint príčinou toho, že francúzski muži sú nižšieho vzrastu a v priemere majú menší objem hrudníka než Nemci – čo bol v časoch francúzsko-nemeckého súperenia pred prvou svetovou vojnou vážny politický problém.

Poslednou kvapkou v pohári bol prípad ctihodného švajčiarskeho farmára Jeana Lanfraya, ktorý pod vplyvom absintu zavraždil svoju ženu. V novinách po celej Európe sa objavili palcové titulky, ktoré písali o „vrahovi-absintistovi“.

Nasledoval zákaz výroby či konzumácie, alebo oboch – v Belgicku, Švajčiarsku, Taliansku, USA a nakoniec aj vo Francúzsku. Vo francúzskych kaviarňach utíchlo vyzváňanie hodín, ktoré zvolávali vždy medzi piatou a siedmou milovníkov absintu na zelenú hodinku. Spomedzi krajín s tradičnou konzumáciou zostal absint voľne dostupný len v Španielsku a Portugalsku.

Akoby som si ho vpichol

„Prvý dúšok mi explodoval na jazyku a stúpol do nosa. Horko-ťažko som ho udržal v ústach a musel som ho rýchlo prehltnúť. Cítil som intenzívne teplo, ktoré klesalo hrdlom a prepaľovalo si cestu do žalúdka. Tá nepatrná chuť, ktorú som cítil, bola veľmi suchá a trpká, poznačená anízom… Prvé účinky prišli takmer bezprostredne. Akoby som si ho skôr vpichol než prehltol. Nijaké postupné prenikanie do prúdu krvi – to bol prúd krvi sám.“

Toto už nie je popis parížskych zážitkov Hemingwaya, takto zaznamenal svoje zoznámenie sa s absintom britský rocker John Moore. Zelenú vílu ochutnal v Prahe začiatkom 90. rokov. Jeho pražský priateľ ho rýchlo poučil, ako treba absint piť – osladený a zriedený studenou vodou. Moore je dnes členom podnikateľskej skupiny, ktorá dováža český absint do Británie. Spolu s priateľmi si totiž zistili, že absint tu za celé tie roky nikdy oficiálne zakázaný nebol. Cena 40 libier za fľašu je na priemerného Brita trochu priveľa. Ako exkluzívny nápoj v lepších podnikoch sa však absint uchytil.

Navyše, nového hitu sa neskôr chytila aj ďalšia britská firma. Zaobstarala si originálny recept priamo z Francúzska, z múzea absintu v Auvers-sur-Oise, mestečku neďaleko Paríža, v ktorom má hrob Vincent van Gogh.

Zodratá lyžička

Kurátorka múzea Marie-Claude Delahayeová tvrdí, že renesanciu absintu podporuje aj rituál jeho pitia. „Ľudia sa radi obklopujú rituálmi a s absintom objavujú nový, pretože tento nápoj na veľmi dlhý čas zmizol,“ povedala pre britský The Observer. Múzeum vystavuje napríklad originálnu misu na cukor z kaviarne, kam chodili Rimbaud a Verlaine, či špeciálnu lyžičku na prekvapkávanie cukru do nápoja, ktorá patrila Toulouse-Lautrecovi. „Je poriadne zodratá, veľmi veľa sa používala,“ povedala kurátorka a uznávaná expertka na absint.

Madame Delahayeová britským čitateľom ochotne poradila aj pomer, v akom treba absint riediť – šesť až sedem dielov vody na jeden diel absintu s obsahom 68 percent alkoholu. Vo Francúzsku tento rituál prebiehal tak, že sa cukor na lyžičke s dierkami držal nad pohárom a prelieval ľadovostudenou vodou. Výsledkom bol mliečne zafarbený opalizujúci studený nápoj.

V Čechách a na Slovensku idú na to fajnšmekri trochu barbarskejšie: cukor na lyžičke sa nechá nasiaknuť čistým absintom a potom sa zapáli tak, aby skaramelizoval a aby sa od neho zapálil aj obsah pohára. Slovanská duša sa teší zo starodávneho dôkazu prítomnosti liehu ako vystrihnutého z filmu Pelíšky. Nie nadarmo ktosi nazval vodku „absintom Východu“. Obsah koktailu zelený rodrigéz – absint, vodka a vinea (!) – je nádhernou ilustráciou stretu dvoch kultúr na pôde nášho milého Slovenska.

Zelená víla českej proveniencie si so svojou povesťou a obsahom špiritusu našla cestu aj k ruskému snobovi. Fľaša sa tam predáva za 100 dolárov a na špeciálne želanie ruského zákazníka vraj obsahuje niekoľkonásobne vyššie množstvo tujónu, než dovoľujú české normy. Ruský človek vydrží zrejme všetko.

Veľmi som sa bála

Tujón v absinte, ktorý sa dováža z Čiech k nám, našťastie nedosahuje množstvo, ktoré si vpravovali do tela starí dobrí Francúzi. Česká poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia na svojej internetovej stránke uvádza maximálny povolený obsah tujónu v absinte 100 miligramov na kilogram. V prípade porušenia nariadenia hrozí výrobcom pokuta 3 milióny českých korún. Tvrdí dokonca, že v ČR sa vyrába vlastne nepravý absint. Podobne nemecké internetové zdroje upokojujú svojich čitateľov, že absint, ktorý je od 90. rokov dostupný v Nemecku, moderné technológie zbavili škodlivých účinkov.

Absintu ako móde zasvätených robia občas v našich médiách istú reputáciu herci a umelci, ktorí ho uvádzajú ako obľúbený drink svojich večierkov a kaviarenských posedení.

Dvadsiatnik Tomáš, novinár z Turčianskych Teplíc, píja absint s kamarátom asi raz za dva týždne – napodiv v dedinských krčmách. Dajú si tak štyri za sebou, pokojne po pive alebo borovičke. Absint ho vraj, na rozdiel od iných drinkov, „vzpruží“. Len raz, keď toho bolo viac, mal na druhý deň pocit akoby mu „lokomotíva vošla jedným uchom dnu a druhým von“. „Proste som pol dňa nemohol dostať zo seba normálne slovo.“

Absint pije Tomáš ako správny Slovák – neriedený. A keď si ho v takej dedinskej krčme zapáli, je to aj pekné divadlo.

„Veľa sa ho vypiť naraz nedá, je to teplé, ťažké na žalúdok,“ hovorí a spomína, ako raz skúšal, či absint horí aj potom, ako chvíľu pobudol v jeho žalúdku: „Nehorel!“

Absint pozná aj 16-ročná gymnazistka Kristína.

„Raz to doniesol niekto do tábora. Akože silný chlast. Ľuďom to pripadá zaujímavé, lebo to bolo zakázané… Je to vlastne niečo medzi alkoholom a drogou,“ dodáva zasvätene.

O štyri roky staršia študentka Magdaléna vie svoje.

„Pamätám si, keď som to pila prvý a určite aj posledný raz. Asi po štyroch vodkách ma Bratislavčania nahovorili na absint. Vypila som len pol pohára. Mala som pocit, že som v tom momente vytriezvela. Lenže keď som si potom išla ľahnúť, prišli halucinácie. Bolo to na nejakej akcii študentov v Čechách, bývali sme na internáte asi na desiatom poschodí. Nemohla som zaspať, lebo sa mi stále pred očami vynáral obraz, ako skáčem z toho balkóna a pri dopade na zem sa rozbíjam. Viem, že som sa veľmi bála, že z toho balkóna skočím.“

Tridsaťtriročný Martin asi nezabudne na šnúru zelených rodrigézov, ktorými prerušil svoje niekoľkomesačné abstinovanie. Muž s psychickými problémami skončil na druhý deň v nemocnici s otravou liekmi. Odmieta však špekulovať, do akej miery sa na jeho samovražednom pokuse podpísal práve absint, ktorý inak bežne nepil.

Disident Hill

V Československu sa absint vyrábal a predával s kolísajúcim obchodným úspechom až do roku 1948. Po znárodnení liehovarov škrtli dekadentný nápoj z receptárov. Zelenú vílu uspala ideológia nového lepšieho človeka.

Možno i preto mal novovyrobený absint začiatkom 90. rokov chuť vytúženej slobody. Dnes osemdesiattriročný Radomil Hill, dedič pôvodného českého receptu, sa na britských internetových stránkach venovaných absintu opisuje div nie ako disident-hrdina.

„Po väčšiu časť 20. storočia museli Hillovci operovať tajne, aby ich nepostihla komunistická vláda, ktorá riadila všetky podniky. Avšak Zamatová revolúcia v roku 1987 viedla k vytvoreniu Českej republiky a k následnému uvoľneniu súkromného podnikania.“

(Drobné chyby v letopočtoch a reáliách britským absintistom snáď odpustíme.)

Čaro dvojnásobne zakázaného ovocia – konzervatívnymi úradníkmi spred prvej svetovej vojny a ešte aj komunistami – viedlo k renesancii kultu, ktorý láka aj filmový biznis. Vlani sa po absinte zábavne halucinovalo v trháku Moulin Rouge. Prelud zelenej víly predstavovala Kylie Minogue! Johny Depp si zasa zahral v thrilleri Z pekla detektíva presiaknutého ópiom a absintom, ktorý pátra po Jackovi Rozparovačovi. Film sponzoroval dovozca britského absintu a jeho režisér Baz Luhrmann. Sám milovník absintu, organizoval počas nakrúcania pre hercov absintové večierky. A súčasne s tým, ako sa film Z pekla dostal do britských kín, odštartovala na ostrovoch reklamná kampaň novej značky absintu.

Absint dostať od tohtoročného marca už aj v londýnskych obchodných domoch. Britskí protialkoholoví aktivisti sú zdesení. Expert Robert Tisserand, ktorého oslovila BBC, odmietol laické názory, že absint krátkodobo zlepšuje sexuálny a dokonca intelektuálny potenciál. Podľa jeho slov je skôr opak pravdou .

Vedeckých výskumov o účinkoch absintu je málo – za osemdesiat rokov zákazu sa nezdalo, že by boli potrebné. Tisserand však pripomína, že olej z paliny je neurotoxín, jed.

„V príslušných množstvách táto substancia spôsobuje, že laboratórne zvieratá útočia na imaginárneho nepriateľa, majú zvukové a vizuálne halucinácie a trpia kŕčmi.“

Podobný stav by u človeka nastal po požití ekvivalentu tejto látky obsiahnutého v 25 pohároch absintu. Lenže to by už zrejme ležal v bezvedomí po otrave alkoholom.

„Legalize it!“

Lákavá predstava o nápoji kdesi „medzi alkoholom a marihuanou“ je scestná. Absint je v prvom rade alkohol, a hodne tvrdý.

„Alkohol sa používa často ako prostriedok na uľahčenie sociálnej komunikácie, aby pomohol redukovať zábrany. Ale tento produkt jasne nie je o družnosti alebo večierkoch,“ povedala pre BBC Caroline Bradleyová z britskej nátlakovej skupiny Alcohol Concern. Podľa nej je účelom absintu jednoznačne „zmena stavu vedomia“.

„Nemal som nijaké vízie, ale strašne som sa smial a nakoniec som dokonca chcel zaplatiť za spoločný taxík, čo je u mňa dosť rarita…“ oponuje jej 24-ročný študent Raul. Popil v ten večer kadečo. Takisto ako vrah svojej ženy, historický absintista Jean Lanfray, alebo Slovenka Magdaléna, ktorá prežila smrteľný strach o svoj život. Každý sme zrejme iný.

ooo

Odborníci poznajú termín „absintizmus“ ako druh alkoholovej závislosti. Ale skôr ako historický termín spojený s umelcami ako Toulouse-Lautrec, van Gogh či Gauguin, než ako špecifickú, aktuálne rozšírenú diagnózu. Ak vezmeme do úvahy, že alkohol je jediná legálna – zato skutočne tvrdá droga, ktorú naša civilizácia toleruje, absint, s jeho takmer 80-percentným obsahom liehu je predovšetkým súčasťou tejto drogovej scény. Aj keď rozprávky o vílach sa čítajú celkom dobre.