Analytici sa zhodujú, že najmä premiér Viktor Orbán sa správal, akoby mu šlo o politické prežitie. Jeho strana Fidesz bola ochotná urobiť pre víťazstvo v zajtrajšom druhom kole takmer všetko.

Ľavica a pravica

Za posledné dva týždne sa politikom podarilo takmer dokonale zmiasť voličov, kto je pravica a kto ľavica. Postkomunistické štáty boli pre politológov vždy tvrdým orieškom. Máločo tu fungovalo tak, ako hovoria klasické západné pojmy a kategórie. Teraz sa to však dostalo do extrému.

Fidesz, ktorý sa hlási k pravicovým a konzervatívnym hodnotám, založil svoju kampaň na sociálnej demagógii blížiacej sa k ideológii triedneho boja. Súčasne však varoval pred návratom komunistickej diktatúry.

Ľavicoví socialisti, naopak, vystupovali v úlohe „pokojnej sily“, obete agresívnych útokov. Paradoxne sa ocitli v úlohe obhajcov zahraničných investícií či nadnárodných firiem. Ich ekonomický program je tiež plný často nereálnych sľubov. Napriek tomu je ešte stále o trochu pravicovejší ako program Fideszu.

Spochybňovanie regulárnosti

Druhým typickým javom posledných dní je spochybňovanie regulárnosti volieb a volebných výsledkov. Aj s touto kartou hrá najmä Fidesz. Pritom delegácia OBSE, ktorá dohliada na regulárnosť volieb, priznala, že vláda dosadila do Ústrednej volebnej komisie svojich prívržencov, a preto je otázna jej objektivita.

Vládni predstavitelia za pomoci letákov a verejnoprávnych médií občanom intenzívne vopred vtĺkali do hláv, že druhé kolo bude sfalšované.

Vládni politici a im blízke organizácie napríklad vyzývali svojich prívržencov, aby neustále na verejnosti a aj vo volebných miestnostiach nosili kokardy v národných farbách. Mal sa tým vytvárať akýsi masový efekt. Odlíšilo by sa zrno od pliev. Každý prívrženec vlády by sa zmenil na chodiacu reklamu Fideszu.

Včera však Orbán svojich stúpencov vyzval, aby išli voliť už bez kokárd. „Nikto nesmie vidieť, koho budete voliť. Existuje možnosť, že by vám podľa toho dali vopred neplatný hlasovací lístok.“

Praktické prípady, ktoré sa dostávajú na verejnosť, pritom hovoria skôr o opaku. Podvodné praktiky a cielené provokácie prichádzajú skôr od národných síl.

Častejšie príklady problematických akcií Fideszu však, samozrejme, vôbec neznamenajú, že socialisti sú určite nevinní vo všetkom, čo im vládna strana pripisuje.

Ide o život

Hlavne predstavitelia vládnych strán sa správajú, akoby po voľbách už nemali žiť v Maďarsku. Fidesz stavil všetko na jednu kartu, a ak chcel zvrátiť výsledok volieb, nič iné mu v podstate ani nezostávalo.

„Viktor Orbán si bol pred dvoma týždňami istý víťazstvom, ale dnes bojuje o svoje politické prežitie,“ tvrdí v zhode s väčšinou západných médií britský denník Financial Times. Vládna kampaň ukazuje, že Fidesz vôbec nezaujímajú dosahy a dôsledky tohto štýlu boja.

Dnes sa vôbec nedá odhadnúť, aký bude mať agresívna kampaň dosah. Okrem vlastných voličov totiž mohla nechtiac zmobilizovať aj voličov opozície. „Môže nastať bumerangový efekt a útočný štýl a demagógia Fideszu, naopak, odradí aj vlastných voličov,“ tvrdí politológ Csaba Horváth.

Napriek tomu, že je to menej pravdepodobné, ešte stále je možné, že mnohí nerozhodní opoziční voliči uveria vládnym hrozbám a zmenia v druhom kole svoj názor.

Nech to však dopadne akokoľvek, v dôsledku kampane zostane aj po voľbách v Maďarsku rozpoltená spoločnosť. Jedna časť vidí v tej druhej, do ktorej môžu patriť bývalí najlepší priatelia, kolegovia či rodinní príslušníci, nie protivníka, ale nepriateľa na život a na smrť. Sú ochotní proti nemu demonštrovať v uliciach a urobiť všetko, aby ho vyradili z politiky.

Autor: Budapešť pre SME