
Thor Heyerdahl. FOTO - REUTERS
Odišiel vo štvrtok večer po dlhom boji s rakovinou vo veku 87 rokov.
Podnikol mnoho nebezpečných výprav a odvážne búral mýty o dávnej histórii. Svoje teórie postavil na jednoduchých pozorovaniach - pyramídy postavené Aztékmi v Mexiku sú podobné tým v Egypte. Vedci ho za to neznášali, Nóri milovali. Jeho pozostatky spočinú v Osle a pohreb zorganizuje štát.
Legendárna je Heyerdahlova expedícia Kon-Tiki, ktorou chcel dokázať, že Polynéziu mohli osídliť peruánski Indiáni, a nie iba ázijské národy. Na expedíciu sa vydal v roku 1947 z Peru. Po Tichom oceáne sa do Polynézie doplavil na plti zhotovenej podľa spôsobu indiánskych predkov - bez jediného klinca, z kmeňov zviazaných konopným lanom a s bambusovou kajutou.
Teória o indiánskom osídlení tichomorských ostrovov bola založená na predpoklade, že niektorí Polynézania uctievajú slnečné božstvo Kon-Tiki rovnako ako predchodcovia Inkov. Zo 101 dní trvajúcej plavby, ktorá merala 8-tisíc kilometrov, urobil film, ktorý mu vo vlasti priniesol akademické ocenenie, a napísal knihu, ktorú preložili do 67 jazykov.
V roku 1970 na papyrusovej plti Ra 2 vyplával z Maroka cez Atlantický oceán na Barbados. Plť zhotovil podľa zobrazení, ktoré videl v staroegyptských hrobkách.
Možnosť spojenia starovekých centier - Indie, Sumeru a Egypta, si Heyerdahl predsavzal dokázať v 70. rokoch. Na trstinovom člne Tigris - kópii plavidla starých Sumerov - vyplával z Iraku do Džibuti. Chcel overiť, kam až sa mohli po mori dostať starí Sumeri. V roku 1977 na protest proti vojne medzi Etiópiou a Somálskom plavidlo spálil.
V 90. rokoch ho zamestnávala ďalšia záhada - kamenné stavby na Kanárskych ostrovoch, ktoré sú podľa neho tiež zvyškami pyramíd.
V Osle zriadil múzeum Kon-Tiki, ktoré archivuje jeho objavy. Etnografické múzeum založil i na kanárskom ostrove Tenerife, kde strávil posledné roky života.
Heyerdahl sa narodil 6. októbra 1914. Vyštudoval zoológiu a geografiu. Pred šiestimi rokmi, vo svojich 82 rokoch, sa tretíkrát oženil. Slávny bádateľ žil s manželkou na Kanárskych ostrovoch a bol stále plný energie. Vysoký a štíhly muž sa udržiaval v dobrej forme až do osemdesiatky. „Neviem, čo je po smrti. Ale kým žijem, budem pracovať, pretože práca je môj život,“ hovoril. (čtk, reuters)