Ethan Hawke: Chelsea Walls. Sean Penn: The Pledge. David Lynch: Mulholland Drive * Medzinárodný filmový festival v Cannes

Američania ako Sean Penn a David Lynch, režiséri ašpirujúci na filmy s veľkým F, vystupujú na canneskom festivale ako dojemní, ba až naivní ľudia.

Obaja majú filmy v hlavnej súťaži. Novinári a fotografi ich tam obliehajú, ako keby to ani neboli Američania, ale Francúzi. Z nefrancúzskych hviezd venujú podobnú pozornosť už len Ethanovi Hawkovi a jeho manželke Ume Thurmanovej. Hawkov film Chelsea Walls (Múry Chelsey) bol uvedený v začiatočníckej kategórii s názvom Quinzaine Réalisateurs: sfilmovaná divadelná hra o umelcoch, ktorí sa povaľujú v slávnom newyorskom hoteli Chelsea. Dielo je také vyšpekulované a natoľko bez života, že väčšina kritikov v Cannes zareagovala len ľahostajným myknutím pliec.

Sean Penn pochodil o niečo lepšie. Jeho počiatočné režijné pokusy narážali na zlomyseľný smiech, no tento rok sa so svojím posledným filmom The Pledge (Sľub) dostal v Cannes do hlavnej súťaže a spolu so svojou krásnou manželkou Robin Wrightovou môže tráviť dlhé minúty na červenom koberci pred festivalovým palácom, kým ho fotografi nechajú prejsť po schodoch až ku kinosále.

The Pledge je pre väčšinu divákov hlavne film s Jackom Nicholsonom, ktorý stvárňuje hlavnú úlohu spolu s Robin Wrightovou-Pennovou. Pre európske, najmä stredoeurópske publikum je film kuriózny tým, že ho Penn nakrútil podľa známej novely Friedricha Dürenmatta, ktorú v roku 1958 sfilmoval Ladislao Vajda ako Stalo sa za bieleho dňa.

Príbeh policajného komisára na dôchodku (Jacka Nicholsona), ktorý prenasleduje beštiálneho vraha malých dievčatiek, presťahoval Penn zo švajčiarskej dediny do zasnežených hôr v Nevade. Inak zostal verný predlohe - a úplne sa spoľahol na Nicholsona.

Nicholson sa tu zriekol všetkých veľkých gest a s bolesťou a bezradnosťou starého komisára si poradil bravúrne. To dáva tomuto príbehu, ktorý je inak len viac-menej rutinne zvládnutým thrillerom, predsa len akú-takú intenzitu. Starší diváci však budú aj pri Nicholsonovi a divokej Nevade myslieť na Heinza Rühmanna ako komisára a Gerta Frobeho ako beštiu, ktorí z toho príbehu kedysi vyžmýkali predsa len viac drámy.

A čo nového má David Lynch? Žiaľ, nič. Jeho posledný film Mulholland Drive je odvarom kultového Mestečka Twin Peaks kombinovaného s Lost Highway. Lynch prvú hodinu a pol pomerne súvisle rozpráva príbeh príťažlivej záhadnej Hollywoodčanky (Naomi Wattsová), ktorá pri nehode stratí pamäť, a najatých vrahov, ktorými z úzadia manipulujú zlodušskí šéfovia štúdií. A potom film spadne do zvyčajného lynchovského mysticizmu. Príbeh padne za obeť efektným, démonickým a občas aj slaboduchým hókuspókusom. Lynch predvádza krásne ženy pri lesbickej láske, hnijúce mŕtvoly, trpaslíkov plaziacich sa popod dvere. Plno úžasných nápadov, zopár milých vtipov zo zákulisia filmového priemyslu a niekoľko tuctov veľkolepých obrazov z desivých snov a nočných môr.

Režisér Lynch chce byť obdivovaný ako veľký čarodejník, ale stále viac sa stáva Davidom Copperfieldom amerického filmu.

EDWIN GRASSMEIER, Cannes