1991 - Rusko zliberalizovalo ceny a otvorilo sa zahraničnému obchodu.
1992 - Ruskí reformátori sa pokúšali znižovať infláciu a dosiahnuť paritu rubľa so západnou menou. Západné vlády však boli zdržanlivé s odôvodnením, že pomôcť musí Medzinárodný menový fond. Spoluprácu obmedzoval nevyhovujúci finančný systém v Rusku, neprehľadná obchodná politika a dumpingové praktiky ruských vývozcov. ES už vtedy navrhlo Rusku zvláštny obchodný režim až zónu voľného obchodu. Boris Jeľcin však pre Rusko žiadal asociačnú dohodu, akú ES uzavrelo so stredoeurópskymi krajinami.
1994 - Na summite na Korfu - Európska únia a Rusko sa hovorilo o zóne voľného obchodu a stanovilo sa, že v roku 1998 obe strany posúdia, ako Rusko v reforme pokročilo.
1995 - Podpis dohody o partnerstve a politickej a obchodnej spolupráci.
1997 - Na summite EÚ - Rusko Jeľcin vyzval úniu, aby venovala pozornosť porušovaniu práv Rusov v pobaltských krajinách. Podľa premiéra Černomyrdina by Rusko v blízkej budúcnosti mohlo byť v EÚ.
1998 - Rusko postihla finančná kríza. EÚ dodala potravinovú pomoc.
1999 - EÚ zmrazila financie na niektoré rozvojové programy v Rusku ako sankcie za vojnu v Čečensku. Akčný plán tzv. severnej dimenzie EÚ znamenal užšiu spoluprácu s Pobaltím, ale i Ruskom.
2000 - Prezident Vladimir Putin varoval pred príliš rýchlym prijatím Pobaltia, pretože tým sa vraj sťaží spolupráca týchto ekonomík s Ruskom a budú mať vážne problémy. Na summite sa hovorilo o spoločných bezpečnostných záujmoch a opatreniach proti energetickej kríze v Európe.
2001 - Témou sa stáva Kaliningrad - ruská enkláva medzi Poľskom a Litvou, ktorej EÚ ponúka investície. Putin žiadal vyriešenie problému do prijatia jeho susedov do EÚ. Kritizoval aj antidumpingové opatrenia EÚ. (bj, čtk)
