Gabriel García Márquez hovorí o nej ako o anjelovi strážnom. Mercedes Barchaová žije vedľa slávneho muža už 44 rokov. V dobrom i v zlom. Šťúpla žena s energiou atómového reaktora. Keď Gabo, ako manželovi familiárne hovorí, z londýnskej reštaurácie po polhodine odišiel, ochotne poodkryla súkromie slávneho spisovateľa. Jej rozprávanie sme zachytili tak, ako odpovedala na témy vybrané novinármi.

Sto rokov samoty

O prvom nápade hovoril Gabo ako o údere do hlavy. Prirovnával to k prudkému osvieteniu, v ktorom sa mu vykreslilo mestečko Macondo a jeho obyvatelia. Písal bez prestania osemnásť mesiacov, pričom denne vyfajčil aj šesť škatuliek cigariet. Takmer nevychádzal z domu. Kontakt so svetom som mu zabezpečovala ja.

Nosila som mu papier do písacieho stroja, kartóny cigariet, tony kávy a trochu stravy. Gaba som v týždňoch najväčšieho vypätia mohla navštíviť iba raz za deň. Bolo to vždy ráno, a keď som otvorila dvere, bolo to, akoby som vstúpila do udiarne. Keby som do neho nevtlačila zopár kúskov potravy, tak mi zostane z neho len kosť a koža.

Neskôr ho už mohli v jeho brlohu, ktorý som nazvala Praveká jaskyňa, navštevovať aj priatelia. Gabo najviac dôveroval Carlosovi Fuentesovi. Dal mu prečítať prvé tri kapitoly. Na druhý deň Fuentes vyhlásil: „Čítal som osemdesiat strán od Majstra.“ Nakoniec Gabriel García vyšiel z jaskyne s 1300 stranami rukopisu. Úplne vyčerpaný – psychicky a fyzicky na dne, ale s tušením úspechu.

Nevera

Túto neresť si vyskúšal mnohokrát. Vymýšľal si krásne ženy, flirtoval s nimi vo svojich snoch. Rozprával mi o nich a ja som sa s ním hádala. Bože, to boli hádky! Ale nevera v skutočnosti? Neviem o nej. Ale čo sa dá čakať od spisovateľa, ktorému hovoria magický realista?

Choroba

Pre desiatimi rokmi mu vyoperovali zhubný nádor a pred tromi sa liečil v Los Angeles. Zatiaľ sa zdá, že úspešne. Bol to disciplinovaný pacient. Lekárov poslúchal na slovo. Dokonca aj mňa – tak ako nikdy. Videla som na ňom, že ešte nie je so smrťou vyrovnaný, hoci vie, že aj jeho čas raz príde.

Sláva

Keď si mal ísť po Nobelovu cenu, bol nervózny. Mal sa obliecť do smokingu a vystupovať pred aristokraciou. On, ktorý sa najlepšie cíti v starej košeli a vyťahaných nohaviciach! Nobelovku bral ako ocenenie pre celú latinskoamerickú literatúru. Určite, sláva nám priniesla uľahčenie života, ale aj mnoho spoločenských povinností. Gabo vždy hovorí o sláve, že je to trblietanie povetria, ktoré nehovorí nič o živote.

Mladí ľudia

Gabo pochádza z veľmi chudobných pomerov a musel sa pretĺkať rôznymi zákutiami života. Veľmi oceňuje mladých ľudí, u ktorých vycíti talent. Takých potom podporuje a aj preto spoluzaložil nadáciu New Iberoamerican Journalism pre mladých novinárov, ktorá sídli v Cartagene. Čo sa týka našich dvoch detí – synov Rodriga a Gonzala, bol im vždy pozorným otcom.