Až do nedeľného večera bol Jean-Marie Le Pen nepríjemným, ale prehliadaným fenoménom. Niečím, čo síce zapácha, ale čo je Francúzsku cudzie - odmieta ho spoločnosť a v politike je vydedencom. Zvlášť odkedy sa jeho Národný front (NF) v roku 1998 rozpadol na dve časti, nikto neveril, že ešte niekedy môže zasiahnuť do riadenia krajiny. Všetko je inak.

Le Pena ignorovali médiá a tradične je jediným kandidátom, ktorý sa po voľbách sťažuje, že sa pri jeho osobe porušuje právo rovnakého prístupu k médiám počas kampane. Tento rok nebude mať dôvod.

Francúzov pred Le Penom nikto nevaroval. Žiaden politik proti nemu neviedol kampaň. Podcenili ho aj agentúry, ktoré robia prieskumy verejnej mienky. Preto mnohí nešli vôbec voliť. Politici k nemu pristupovali z intelektuálneho pocitu nadradenosti - prezident Jacques Chirac, s ktorým sa stretne v druhom kole, možno poruší tradíciu a odmietne prezidentský duel: s Le Penom doteraz nikdy nediskutoval a nemá na to chuť ani teraz.

Le Pen získal na poslednú chvíľu podpisy, ktoré mu umožnili kandidovať a veľa nechýbalo k tomu, aby vôbec nebol kvalifikovaný za kandidáta. Ukázalo sa však, že ho neodmieta celá spoločnosť.

K jeho víťazstvu prispela pravica i ľavica. Chirac podľa médií „lepenizoval“ svoj projekt, keď si za ústrednú tému kampane zvolil jednu z obľúbených tém predchádzajúcich Le Penových kampaní - zlú bezpečnosť. Ľavicu Le Pen celkom diskvalifikoval - nielen z prezidentských, ale aj z parlamentných volieb.

Po neúspechu v prvom kole premiér Lionel Jospin kapituloval. Do parlamentných volieb pôjdu socialisti bez vodcu. Oslabení a paralyzovaní. Vládnuť bude podľa všetkého pravica, ale nevie sa, koľko v nej bude extrémov.

Le Pen chce obnoviť trest smrti, vypovedať z krajiny ilegálnych cudzincov a obmedziť právo na azyl. Odmieta sa dištancovať od profašistického režimu z Vichy a rasistickými a antisemitskými výrokmi šokuje možno najviac samotných Francúzov.

Je autoritatívny vo vlastnej strane a ak by mal v rukách väčšiu moc, bol by zrejme jediným diktátorom modernej doby v západnej demokracii. Od moci však má ďaleko a Francúzi majú ešte šancu, aby ho v parlamentných voľbách eliminovali.

To, že Le Pen postúpil v nedeľu do druhého kola prezidentských volieb, je varovanie, ktoré prišlo ešte včas. Potrebný je však iný prístup, je to varovanie, že sa treba mobilizovať.

Kandidáti to pochopili už v nedeľu večer, keď vyzývali svojich stúpencov, aby ho nevolili. Ulice sa zaplnili demonštrantmi - všetci hovoria o národnej tragédii.

Treba však ísť ešte ďalej a začať otvorene hovoriť o tejto nepríjemnej stránke francúzskej spoločnosti - teraz je už reálna. Le Penov výsledok v prezidentských voľbách bude mať následok pre celý politický život. Francúzi sú nespokojní so situáciou, keď sa pri moci striedajú dve strany, v ktorých rukách sa zakonzervovala moc. Alternatívou bolo len množstvo fiktívnych projektov - najúspešnejší bol Le Penov. Aj v prípade porážky Le Pena nebude mať politická scéna podobu, akú si želajú Francúzi. Dajú sa čakať zmeny - Le Pen im dal impulz.

Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ,Paríž