Bratislava 23. apríla (TASR) - Zmenu filozofie výchovy a vzdelávania od tradicionalizmu k tvorivo - humanistickej koncepcii, odklon od nepotrebných a nefunkčných informácií smerom ku kľúčovým poznatkom a kompetenciám ako aj úpravu metód vzdelávania, výchovy a riadenia týchto procesov si kladie za cieľ MILENIUM - Národný program výchovy a vzdelávania na najbližších 15 až 20 rokov. Poslanci zákonodarného zboru budú tento dokument posudzovať na nadchádzajúcej 60. schôdzi NR SR.
Vízia vzdelávania na najbližšie desaťročia sa opiera predovšetkým o princíp celoživotného vzdelávania - od formálneho školského, cez inštitucionálne a podnikové, až po vzdelávanie dôchodcov za účelom naplnenia ich osobných záujmov. Školský systém bude mať tri sféry od zariadení pre predškolskú prípravu až po univerzitné štúdium na najvyššej doktorandskej úrovni.
Počet študentov prijímaných na vysoké školy by mal stúpnuť z doterajších 25 percent populačného ročníka na 35 percent v roku 2015. Podiel vysokoškolsky vzdelaných ľudí v ekonomicky činnej populácii by mal v roku 2010 dosiahnuť 12 percent a v roku 2020 stúpnuť na 16 až 20 percent. To si vyžiada aj zvyšovania podielu maturantov a počtu žiakov na gymnáziách vo všeobecnosti.
Základné školstvo by malo mať dva stupne, od 6. do 9. ročníka bude ponímané ako nižšia stredná škola. Prvý stupeň by sa mal obísť bez doterajšieho striktného ponímania klasifikácie žiakov známkami, v projekte je badateľný príklon k slovnému hodnoteniu. Reformou majú prejsť aj gymnáziá a stredné odborné školstvo, pričom sa uvažuje o možnostiach pomaturitného štúdia aj na gymnáziách.
V terciárnej sfére vzdelávania sa podľa Národného programu nachádza nielen pomaturitné štúdium, ale aj vyššie odborné štúdium s dobou trvania 2 až 3 roky ukončené absolutóriom. Odborné vysoké školy zabezpečia štúdium prevažne na bakalárskej úrovni a univerzity až doktorandským štúdiom v širokom rozsahu odborov.
MILENIUM predpokladá, že celoživotné vzdelávania v načrtnutých dimenziách môže zabezpečiť iba podpora systému vzdelávania minimálne 5 percentami HDP - čo je priemerná hodnota financovania školstva v krajinách EÚ v súčasnosti. Ráta sa aj so zvýšením finančného ocenenia práce učiteľov o asi 60 percent, čo sa priaznivo odrazí na kvalifikovanosti vyučovania.
*pm rč
NNNN
