Rebríček pozícií, ktoré sú najťažšie obsaditeľné kvalifikovanými ľuďmi, vedú remeselníci. Na úradoch práce ich je pritom dostatok.
BRATISLAVA. Dali by ste svoje dieťa na učňovskú školu? V poslednom prieskume Manpower Index trhu práce, ktorý sa robil po celom svete, vyšlo, že takmer 40 tisíc zamestnávateľov považuje za najhoršie obsaditeľné remeselné pozície. Obsaditeľnosť jednotlivých pozícií merali podľa toho, či je dosť ľudí s vhodnou kvalifikáciou na danú profesiu.
Krátkodobé pozitívum
V európskom prieskume vyšlo, že nedostatok ľudí s potrebnou kvalifikáciou vlani medziročne klesol o sedem percentuálnych bodov. Pomohla mu najmä kríza. „Dlhodobo je kvalifikovaných remeselníkov nedostatok," povedal riaditeľ pre Manpower Slovensko Peter Peregrim.
„Nedostatok remeselníkov však nie je možné paušalizovať. Zatiaľ čo kuchárov a čašníkov je dostatok, na stavbách je ich dlhodobo nedostatok," dodáva.
Kým nevypukla kríza, rozhodovali o mieste, kde budú inštalatéri či obkladači pracovať, peniaze. Zo Slovenska ľudia cestovali do Česka, v západnej Európe sa ešte pred vstupom „nových" členov do únie obávali migrácie remeselníkov. Teraz je však menej ponúk všade.
To, že kríza utlmila nedostatok remeselníkov, dlhodobo problém nerieši, hovoria ostatní personalisti aj zamestnávatelia.
„Ak sa pozriete na štruktúru nezamestnaných, zistíte, že najviac prepustených pre krízu bolo z robotníckych pozícií," povedala Monika Martinková z Trenkwalderu.
Vysvetľuje, že problém s remeselníckymi pozíciami je hlavne v Bratislave, kde však stále dobre funguje pracovná mobilita. Remeselné pozície pritom vznikajú v regiónoch nerovnomerne. Nájsť prácu v strojárskom priemysle či vo výrobe v Banskobystrickom kraji je podľa Martinkovej takmer nemožné. V súčasnosti problém pri obsadzovaní remeselníckych pozícií v agentúre necítia.
„Problémom je nízka miera uplatnenia absolventov stredných odborných škôl a učilíšť. Prakticky sú veľmi slabo pripravení na prácu. Firmy tiež avizujú, že chýba generácia majstrov, teda mimoriadne dobre teoreticky pripravených ľudí, ktorí majú skúsenosti a osobnostné predpoklady viesť malé skupiny," povedala Martinková.
Zamestnávatelia čakajú zmenu pre zákon
Ministerstvo školstva prijalo vlani v septembri zákon, podľa ktorého by stredné školy mali viac spolupracovať s potenciálnymi zamestnávateľmi v konkrétnom regióne. Firmy by sa mali podieľať už na tvorbe učebného obsahu, mali by pritiahnuť mladých ľudí na odborné školy štipendiami či preplácaním cestovného do školy. „Sme si vedomí toho, že pre mladých ľudí nie je príprava na výkon niektorých povolaní na stredných školách dostatočne atraktívna," povedala hovorkyňa ministerstva školstva Dana Španková (viac v analýze Ústavu informácií a prognóz školstva [.xls]).
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení nemá informácie, ako závisí záujem mladých ľudí študovať na odborných školách od regiónu, Branislav Masár z asociácie si však myslí, že záujem závisí od kvality školy. Zlepšenie si sľubuje od zákona, podľa ktorého majú zamestnávatelia od septembra možnosť ovplyvniť aj počet žiakov podľa potenciálu oblasti na trhu.
Prezident Slovenskej asociácie malých podnikov Vladimír Sirotka hovorí, že záujem sa nedá zvýšiť administratívnymi opatreniami, treba zvýšiť atraktivitu povolaní. „S tým nesúvisí len priemerná mzda profesií, ale aj perspektíva ich zachovania. Musia vedieť, že sa oplatí vyučiť v danej profesii a bude tu priestor na dlhodobejšie zamestnanie či podnikanie," povedal Sirotka.
Podľa neho dnes asi 40 percent začínajúcich podnikateľov z radov nezamestnaných mení svoju profesiu a začína podnikať v inom odbore. Približne 37 percent podnikateľov zostáva v profesii, pričom veľký vplyv má to, že v profesii už niekto z rodiny podniká.
Remeselníkov bez práce je dosť
Top 10 pozícií, kde je najväčší nedostatok ľudí s vhodnou kvalifikáciou
- Remeselníci
- Obchodní zástupcovia
- Obsluha výrobných strojov
- Technici
- Vodiči
- Manažéri
- Pomocní robotníci
- Účtovníci
- IT technici
- Mechanici
Zdroj: Manpower
Hoci zamestnávatelia v Manpower Indexe trhu práce hovoria, že najhoršie sa obsadzujú ľuďmi s vhodnou kvalifikáciou remeselnícke pozície, štatistika úradu práce o štruktúre nezamestnaných absolventov hovorí iné.
Najviac nezamestnaných mladých ľudí vyštudovalo stredné odborné školy. Vlani z nich bolo bez práce od 35 do 40 percent. Z ľudí, ktorí absolvovali gymnázium, sa ocitla na úradoch práce desatina.
„Jedným z vysvetlení tohto paradoxu môže byť fakt, že remeselnícke povolania produkujú relatívne nízku pridanú hodnotu. Majú nižšie mzdy, a preto sú pre absolventov menej atraktívne a mladí ľudia čakajú na inú prácu," povedal Robert Kičina z Podnikateľskej aliancie Slovenska. Hovorí však, že trh si s touto nerovnováhou poradí sám. „Ak bude nedostatok remeselníkov, ich mzdy budú rásť rýchlejšie, a tým sa ich pozície stanú atraktívnejšie," povedal.
Nasmerovať mladých môže trvať desaťročie
Záujem o povolania tlmia alebo povzbudzujú aj vlády podľa ich aktuálnej potreby, tvrdia sociologičky.
BRATISLAVA. Keď sa povie remeselník, mnohí majú vraj ešte stále pred očami človeka v montérkach. Podľa sociologičky Silvie Porubänovej už pritom remeselné firmy vlastnia ľudia s najrôznejším vzdelaním i rozličnou predchádzajúcou kariérou.
Dopyt ožil nedávno
Záujem o remeselnícke povolania u nás klesá od začiatku deväťdesiatych rokov, keď bola na Slovensku najvyššia nezamestnanosť, vraví sociologička Zuzana Kusá. „K zmene a dopytu po absolventoch odborov došlo až po roku 2007, keď sa ich začali dožadovať prilákané automobilky a výrobcovia, ktorí boli na ne nadviazaní. V prvom štvrťroku 2007 boli medzi nezamestnanými ľuďmi s učňovským vzdelaním ešte všetky vekové kategórie," povedala Kusá.
Nezáujem o stredné odborné školy podporovali podľa Kusej v deväťdesiatych rokoch aj niektorí analytici, keď presviedčali verejnosť, že problémy vysokej nezamestnanosti sú predovšetkým dôsledkom nízkeho vzdelania obyvateľov. „Z môjho pohľadu išlo o výklady, ktoré lahodili vládnucej moci, pretože od nej odpútavali pozornosť a za nezamestnanosť robili zodpovednými ľudí," hovorí Kusá.
Kusá hovorí, že podobne to bolo aj v krajinách západnej Európy, len o desaťročie skôr. Rétorikou preferujúcou vzdelanie si pomáhajú najmä tie vlády, ktoré v krajine robia reštrukturalizáciu.
„Súčasne s tým, ako sa v európskych krajinách v osemdesiatych rokoch v reakcii na ropnú krízu utlmovali energeticky náročné odvetvia a liberalizovala sa ekonomika, začala sa zdôrazňovať nutnosť čo najvyššieho vzdelania. Podporoval sa masový prístup k vyššiemu vzdelávaniu, " dodala Kusá.
Zmena nemusí prísť
Okrem potláčania atraktivity remesiel sa po zmene režimu na Slovensku uprednostňovali niektoré vysokoškolské odbory, pretože ich bol prirodzený nedostatok. Podľa Porubänovej však dvadsať rokov po zmene režimu atraktivita istých vysokoškolských povolaní marketingového, manažérskeho či právnického typu pomaly doznieva.
„Ak sa posledných pár rokov čoraz intenzívnejšie hovorí o potrebe prílevu mladých ľudí do špecifických vysokoškolských odborov a do kvalifikovaných robotníckych profesií, tak efektivita takejto nasmerovanej motivácie sa môže, no nemusí, prejaviť až o päť či desať rokov," povedala Porubänová.
Problémy firiem s určitými profesiami v nezhoda profilov ľudí, s tým, čo firma potrebuje signalizujú podľa Kusej aj ďalšiu vec: neochotu firiem investovať vlastné peniaze do rekvalifikácie uchádzačov o prácu. „Ak by firmy považovali za svoju povinnosť, dotvoriť si zamestnanca na vlastnú mieru, nerobili by z nezhody profilov problém," povedala.
