oživovanie ekonomiky.
BRATISLAVA. Pred rokom v januári už firmy vedeli, že zastavia nábory, platy zvýšia minimálne a šetriť budú na odmenách či na vzdelávaní.
Potvrdilo sa. Platy vlani podľa prieskumu poradenskej firmy PricewaterhouseCoopers (PwC) stúpli v bankovníctve, obchode a výrobe o jedno percento. Vo firmách z oblasti informačných technológií a telekomunikácií stúpli platy medziročne o dve percentá, napriek tomu, že v predchádzajúcich rokoch bol bežný aj osem až deväťpercentný medziročný nárast.
Šetrenie bolo miernejšie
Oproti odhadom personálnych riaditeľov z minulého januára však boli škrty vlani menšie.
Keď sa PwC pýtalo pred rokom personálnych riaditeľov z dvadsiatich piatich najvýznamnejších slovenských firiem, aké budú reakcie ich firiem v krízovom roku, asi 40 percent plánovalo znížiť náklady na zamestnanecké výhody, v priemere o 13 percent. Tak výrazne benefity napokon neklesli.
Väčšina firiem vlani plánovala znížiť aj výdavky na školenia zamestnancov v priemere o 40 percent, niektoré až do 75 percent. Náklady na školenia však napokon firmy škrtali menej a tým, že školia ľudí interne, je penetrácia školení ešte vyššia.
„Rast platov zostal taký, ako sme predpovedali podľa očakávaní firiem. Medián sa pohyboval okolo troch percent," hovorí Tatiana Sýkorová z PwC .
Dôvodom, prečo firmy nakoniec šetrili v nákladoch na vzdelávanie alebo benefity menej ako na začiatku roka plánovali, môže byť podľa Sýkorovej aj to, že sa rozhodli možno časť zamestnancov prepustiť a so zvyškom zamestnancov už také výrazné úpravy odmeňovania robiť nechceli.
„Nie každý plán sa dá implementovať, presadiť cez odbory či naozaj presne zrealizovať,“ povedala Sýkorová.
Oldřich Vaňous z PwC hovorí, že aj v roku 2010 budú firmy naďalej šetriť, no každé odvetvie individuálne podľa aktuálnej situácie. „Všetci predpokladali, že automobilový priemysel je krízou najviac postihnutý, no po skončení roku 2009, sa to povedať nedá. Banky majú za sebou veľmi ťažké obdobie. Nárast nezamestnanosti sa môže v roku 2010 prejaviť v šetrení domácností, čiže ťažké obdobie v tomto roku bude čakať obchodné reťazce či distribučné spoločnosti,“ povedal Vaňous.
Z minuloročného prieskumu vyplýva, že v kríze sa regionálne rozdiely ani rozdiely podľa sektorov nezväčšili ani nezmenšili. V Bratislave sa zarába oproti východnému Slovensku o tridsať percent viac. Ľudia v informačných technológiách zarábajú o desať percent viac ako ľudia vo farmácii a o pätinu viac ako v bankovníctve.
Najťažši sa vyjednáva plat
Ľudia, ktorí dohadujú kolektívne zmluvy vo firmách, hovoria, že pri platoch sa robia kompromisy najťažšie.
„Pri kolektívnych zmluvách, ktoré sú na dlhšie ako jeden rok, je bežná doložka, podľa ktorej sa mzdové záležitosti prerokúvajú každý rok. Firma vie, že pre nich ide o najväčší výdavok," povedal Jozef Orogváni z poradenskej firmy M. C. Triton.
Obdobie, na ktoré sa vyjednávajú kolektívne zmluvy vo firmách, je rôzne. Bežná prax je vo všeobecnosti dva až tri roky.
„Pri kolektívnych zmluvách, ktoré sú dlhšie ako jednoročné je bežná doložka, že mzdové záležitosti sa prejednávajú každý rok,“ povedal konzultant poradenskej spoločnosti M. C. TRITON Jozef Orogváni.
„Najväčšia diskusia s odborármi je vždy o mzdách. Z pohľadu firmy majú mzdy najväčší dopad. Ak nastavíte rast mzdy v istom roku, tak vaše náklady už budú dlhodobé a budú vynaložené i v ďalších rokoch, mzdy sa veľmi často neznižujú,“ povedal Orogváni. „Firmy sa preto snažia tlak na výdavky spojené s rastom platov zmäkčiť, preniesť napríklad do zavedenia benefitu vo forme napríklad dôchodkového sporenia alebo jednorázových príspevkov na dovolenku a odobne“ vysvetľuje.
S krízou pristupujú aj odborári k svojim požiadavkám podľa neho miernejšie, ale mnoho závisí od konkrétneho odborového zväzu. „Najostrejší odborový zväz na Slovensku býva Kovo. Súčasne sektor priemyslu, v ktorom sa pohybujú títo odborári, bol krízou postihnutý asi najviac. Ale vo všeobecnosti požiadavky odborárov sú umiernenejšie ako pred krízou,“ povedal Orogváni.
„Prístup odborov závisí od situácie v odvetví, v ktorom firma pôsobí. Napríklad pri textilnom a odevnom priemysle vidieť u odborárov najmä snahu zachovať pracovné miesta, mzdové požiadavky sú na druhom mieste,“ povedal Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov.
Riziko zdĺhavého „L" sa zmierňuje
Nakoľko budú firmy musieť šetriť v roku 2010 ekonómovia nechcú odhadovať. Slovensko je v štádiu oživenia, no je ťahané najmä zahraničným dopytom.
„Dobré výsledky začína vykazovať oživenie v priemysle. Tento trend by mal pokračovať aj po zvyšok roka,“ povedal analytik VÚB banky Martin Lenko.
Pri otázke, v akom štádiu oživenie v súčasnosti sme, odpovedá opatrne. „Sme v podstate na začiatku oživenia. Padli sme a začíname sa pomaly dvíhať. Predpokladáme, že oživenie sa bude vyvíjať podľa písmena „W“.
Vladimír Vaňo, analytik Volksbank Slovensko, hovorí, že máme istý dôvod na pokračujúci optimizmus aj v tomto roku. „Ak bude pokračovať len mierne a hrboľaté oživenie rastu v západnej Európe, nadnárodné koncerny budú naďalej pod tlakom hľadať priestor pre optimalizáciu nákladov aj optimalizáciou výrobných kapacít. Zotavenie slovenského hospodárstva však postupne napreduje a zmierňuje sa riziko zdĺhavej recesie tvaru písmena „L“,“ povedal Vaňo.
