BRATISLAVA. Ekonomika mieri do mínusu. Štát si od ľudí zatiaľ nepožičia. To boli titulky denníka SME na ekonomike v marci minulý rok.
Štát plytvá, hoci je kríza. Kríza prináša viac poistných podvodov, písali koncom roka SME a Hospodárske noviny. Za týždeň každý denník napísal desiatky článkov o tom, ako sa kríza vyvíja a ako ovplyvňuje ľudí.
V Česku firmy, u nás štát
Na Slovensku písali dva slovenské denníky (SME a Hospodárske noviny) o kríze najčastejšie v spojení krízy so štátom, teda o tom, ako vplýva kríza na HDP štátu, ako sa ku kríze vyjadrovali ministri či premiér.
V českých denníkoch MF Dnes a Hospodářské noviny zaujalo novinárov podľa analýzy spoločnosti Newton Media, v ktorej sledovali články súvisiace s krízou od apríla do novembra 2009, spojenie krízy a firiem.
Nezamestnanosť áno,sociálne poistenie menej
Z dosahov krízy si slovenské aj české denníky najviac všímali rastúcu nezamestnanosť a prepúšťanie ľudí.
Pre obidve krajiny zároveň platí, že hoci prepúšťanie bolo pre ne najzaujímavejšie z dosahov krízy na spracovanie, z protikrízových opatrení tie sociále zaujali menej.
Najviac pozornosti si na Slovensku získalo šrotovné, potom škrty v štátnom rozpočte a nasledovali niektoré opatrenia súvisiace so sociálnymi dávkami. Vlaňajšie zmeny v sociálnom poistení sa v médiách objavili menej: „Sociálne protiopatrenia boli čiastkové, menšieho rozsahu a navyše aj ťažko merateľné," povedal mediálny analytik Gabriel Šípoš.
Naopak pripomína, že médiá sa venujú téme nezamestnanosti aj v previazanosti s tým, keď ako aktualizačný moment vyjdú čísla o miere nezamestnanosti. Tie vychádzajú dvakrát mesačne, raz ako štatistika evidovaných nezamestnaných na úradoch práce, potom ako upravené dáta z Eurostatu.
Šípoš hovorí, že štatistiky sú na rozdiel od protikrízových opatrení konkrétne a ukazujú navyše aj na vývoj situácie. „Všeobecne, samozrejme, platí, že médiá sa viac venujú vývoju skutočnej situácie ako informovaniu o riešeniach, to platí aj pre iné udalosti od dopravných nehôd po ohrozenie životného prostredia," povedal analytik.
Na otázku, či si myslí, že médiá vysvetlili krízu, jej dosahy a previazanosť na ekonomiku dostatočne, odpovedá: že na to, že aj mnohí ekonómovia v téme tápu, tak primerane.
Tematicky sa podľa analýzy noviny viac venovali spojeniu krízy a štátu ako sociálnym dôsledkom vyvolaných krízou.
„Pohľad na makroekonomiku je dôležitejší. Zovšeobecňuje a koncentruje vývoj na mikroúrovni, teda to, čo sa deje s pôžičkami ľudí, aký je vplyv na jednotlivé sektory ekonomiky či na konkrétne regióny," povedal Šípoš. „Závisí to aj od charakteru média, tipujem, že biznis denníky majú silnejšie zameranie na makroúroveň," povedal.
Celkovo mu v slovenských denníkoch chýba viac informácií o lokálnych vplyvoch. „Je to dôležité pre chápanie práce politikov a ekonómov a zároveň lokálne príbehy vedia poukázať na problémy, ktoré sa na makroúrovni môžu javiť ako neviditeľné, hoci dôležité," povedal analytik.
