BRATISLAVA. Na Slovensku podnikatelia a ľudia na riadiacich funkciách firiem hodnotia podmienky na podnikanie negatívne.
Keď mali respondenti na škále od 1 do 6 v prieskume Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) odpovedať, ako sa podľa nich na Slovensku podniká, ohodnotili slovenské podnikateľské prostredie na 3,2.
Podnikatelia mali v štyridsiatich siedmich otázkach rozdelených do štyroch hlavných kategórií: ekonomická aktivita, verejná správa a legislatíva, technológie a infraštruktúra a vzdelávanie a ľudské zdroje ohodnotiť, aké sú u nich podmienky na podnikanie.
Z prieskumu vyšlo, že ekonomická aktivita je na úrovni 3,2, infraštruktúra a technológie sú na úrovni 3,9, vzdelávanie a ľudské zdroje na úrovni 3,4 a najhoršie vychádza verejná správa a legislatíva, ktoré dosiahli len 2,7.
Jednotka reprezentuje najhorší a šestka najlepší možný výsledok. Skóre za okres sa vypočíta ako priemer odpovedí respondentov z daného okresu.
„Číslo 3,2 znamená, že respondenti vnímajú celkové podmienky na podnikanie mierne negatívne, 0,3 bodu pod teoretickým priemerom," povedal analytik projektu Konkurencieschopné regióny 21 Peter Klátik.
Dôležitejšie ako priemerné číslo je podľa Klátika porovnanie konkrétneho okresu s celoslovenským výsledkom, aby sa dalo zhodnotiť, kde sa podniká lepšie a kde je viac nedostatkov.
Rebríček vedie Bratislava
Podmienky na podnikanie hodnotilo päťtisíc respondentov zo všetkých okresov v posledných troch mesiacoch minulého roka. „Respondentov sme sa pýtali najmä na súčasný stav podmienok na podnikanie v okresoch a niektoré otázky sa týkali buď zmeny podmienok za uplynulé tri roky, prípadne vyhliadky a perspektívy na najbližšie roky," povedal Klátik.
Najlepšie zo všetkých okresov sa podniká v Bratislave. Všetkých jej päť okresov skončilo medzi 79 slovenskými okresmi na prvých piatich miestach.
Najvyššie skóre dosiahol okres Bratislava II a podnikatelia prostredie ohodnotili na stupnici od 1 do 6 na úrovni 3,9. Najhoršie sa ľuďom podniká v Gelnici. Podnikateľské prostredie ohodnotili na 2,7 bodu.
Najhoršie podnikatelia v Gelnici vnímajú zo štyroch hlavných kategórií ekonomickú aktivitu, teda vysokú nezamestnanosť, veľké bariéry pri zlepšovaní podnikateľských podmienok a na druhej strane slabý rozvojový potenciál okresu.
Rovnako majú ľudia z Gelnice problém s verejnou správou a legislatívou, pričom vinu dávajú štátu, keď ako najslabší pre podnikanie vo verejnej správe hodnotili záujem štátu a štátnych inštitúcií o okres.
Banskobystrický okres skončil v hodnotení na 36. mieste. Napríklad Dunajskostredský okres skončil v podmienkach na podnikanie ako desiaty najlepší, Nitriansky ako tridsiaty, Michalovský ako päťdesiaty prvý a Rimavskosobotský ako šesťdesiaty deviaty.
Okresy s výnimkou bratislavských a košických, sa tvorili tak, aby v každom okrese bolo aspoň jedno relatívne významné mesto a obce geograficky pridružené k tomuto mestu.
„Ak je okres veľký, často to znamená, že na veľkom území nie sú dve podobne významné mestá, teda je v okrese veľa ekonomicky menej zaujímavých obcí a možnosti na rozvoj podnikania sú výrazne obmedzené," povedal Klátik. „Čím väčšia hustota zaľudnenia, tým skôr sa tam človek rozhodne podnikať, odhliadnuc od podmienok, ktoré sú rovnaké pre celé Slovensko ako napríklad legislatíva," dodáva Klátik.
Obrovské rozdiely sú v úrovni vzdelania
V prieskume vyšlo, že jednou z oblastí, kde sú na Slovensku medzi okresmi najväčšie rozdiely, je úroveň vzdelania. Podľa PAS navyše s úrovňou vzdelania veľmi úzko súvisí dosiahnutá mzda a nezamestnanosť.
„Ak je v okrese populácia nevzdelaná, tak akýkoľvek pracovný postup je omnoho ťažšie realizovateľný, a preto je menej dostupných pracovných príležitostí," povedal Klátik. V prepojení na nezamestnanosť upozorňuje, že nízko kvalifikovaní ľudia v okrese nemusia hneď znamenať nedostupnosť pracovnej sily. Niektorí investori totiž hľadajú pracovnú silu, ktorá nie je vzdelaná a vzdelanie môže byť dokonca prekážkou, pokiaľ ide o investora, ktorý plánuje robiť nenáročnú prácu. Ak sú ľudia vzdelaní, majú totiž vyššie nároky na mzdy.
„Nízko kvalifikovaná a nekvalifikovaná pracovná sila je najdostupnejšia v chudobných okresoch, lebo práve títo ľudia na jednej strane nemajú prácu, na druhej nemajú dôvod do bohatšieho regiónu migrovať, keďže v okresoch, kam by za prácou odišli, hľadajú kvalifikovaných ľudí," povedal Klátik.
Efektívnosť protikrízových opatrení je nízka
Z prieskumu vyplynulo, že rozdiely sa určite zväčšili za posledné tri roky. „Práve podnikatelia, ktorí sú najspokojnejší so súčasnými podmienkami na podnikanie, uviedli, že sa ich podmienky aj najvýraznejšie zlepšovali za posledné tri roky a naopak," vysvetľuje Klátik.
Hovorí, že príčiny zväčšovania rozdielov medzi jednotlivými okresmi možno hľadať v dvoch rovinách: väčšina investícií prichádza do regiónov, kde je kvalitnejšia infraštruktúra a celkovo väčší potenciálny odbyt, a práve do týchto okresov migruje alebo v nich je kvalifikovaná pracovná sila.
Prezident Podnikateľskej aliancie Slovenska Martin Krekáč hovorí, že na Slovensku je podnikanie komplikovanejšie ako v iných krajinách a opatrenia, ktoré vláda prijala v kríze, hlavné problémy podnikateľov neriešia. „V prvých troch balíčkoch prijala vláda 69 opatrení, z ktorých 13 bolo priamo zameraných na pracovný trh a podporu zamestnanosti," povedal.
Išlo o opatrenia na podporu začínajúcich živnostníkov, dotovanie nových pracovných miest, dočasné dotovanie odvodov, vzdelávanie a sociálne podniky.
„Napriek tomu, že ministerstvo vykazuje väčší či menší záujem podnikateľov o tieto formy podpory, celková efektívnosť opatrení je nízka," povedal. Myslí si, že nadpriemerný rast nezamestnanosti na Slovensku oproti iným európskym krajinám nie je dôsledkom prílišnej orientácie na automobilový a elektrotechnický priemysel.
„Nezamestnanosť najviac rastie v regiónoch, kam veľké investície neprišli. Väčší osoh by trhu práce priniesol flexibilný Zákonník práce, dobrá vymáhateľnosť práva, nižšie odvody a boj proti korupcii."
