BRATISLAVA. Koľko ľudí sa vrátilo zo zahraničia po tom, čo si tam zarobili dostatok peňazí ako plánovali alebo stratili prácu, sa nedozvieme inak ako podľa hustoty áut s volantom na pravej strane alebo poľských vtipov. Štatistiky navrátilcov neexistujú.
Istú výpovednú hodnotu o ľuďoch, ktorí sa vrátili zo zahraničia po tom, ako tam pracovali, majú úrady práce.
Buď nechcú podporu, alebo sa im darí lepšie ako doma
Prihlásiť sa na úrad však nie je povinné. Rovnako nie je povinné uviesť, kde človek naposledy predtým, ako zostal bez práce, pracoval. Zo štatistiky úradov práce za celé Slovensko však vychádza, že vlani ľudia zo zahraničia do evidencie úradov vo veľkom nepribúdali. V septembri a decembri minulého roku ich bolo približne toľko isto.
V januári minulého roka bolo medzi nezamestnanými 7128 ľudí, ktorí povedali, že majú pracovnú skúsenosť zo zahraničia. V septembri sa ich počet zvýšil na 8324 a v decembri pribudlo ďalších asi 600 ľudí.
V zahraničí pritom podľa odhadov odborníkov zarába asi desatina pracujúcej populácie.
Prepúšťali v Česku
Najviac ľudí, ktorí prišli zo zahraničia a zaevidovali sa na úrade práce, bolo vlani zo susedného Česka.
Vlani v januári ich bolo na úradoch práce 3251, v septembri pribudlo ďalších sedemsto a v decembri ich už bolo 4088. Ľudí s pracovnou skúsenosťou v Maďarsku pribudlo od januára do decembra približne 400.
Z Veľkej Británie, ktorá patrí medzi tri krajiny s najväčším počtom pracujúcich Slovákov, sa vlani vrátilo minimum ľudí. Kým v januári evidovali úrady Exbritov 1144, v decembri ich bolo 1199. Dôvodom môže byť aj to, že ľudia, ktorí vedia dobre po anglicky, sa zamestnajú rýchlejšie ako ľudia prepustení doma.
„V evidencii uchádzačov o zamestnanie rapídne nepribúdajú osoby, ktorých posledné pracovné pôsobisko bolo v niektorej z krajín únie," povedal Peter Zeman z ústredia práce.
Boris Katuščák zo slovenskej pobočky európskej siete Eures hovorí, že stav ľudí so zahraničnou skúsenosťou sa drží niekoľko mesiacov na stabilných hodnotách.
„Veľké množstvo z týchto klientov je rýchlo obrátkových a v relatívne krátkom čase z evidencie odchádza. Pokiaľ sa zameriame na vzdelanie navrátilcov v evidencii, zistíme, že celkovo sa vracajú ľudia, ktorí mali v 78,6 percenta stredoškolské vzdelanie, 12,4 percenta vysokoškolské vzdelanie a len v 9 percentách základné vzdelanie, teda prevláda z pohľadu vyššie vzdelanie, lepšie jazykové kompetencie a bližšia vzdialenosť k trhu práce," povedal Katuščák.
Peňazí posielajú menej
Európsky štatistický úrad tiež nemá štatistiky o presnom počte ľudí pracujúcich v zahraničí. Pravidelne každý rok však sleduje, koľko peňazí poslali ľudia zo zahraničia do svojej domovskej krajiny v podobe takzvaných remitencií. Posledné štatistiky sú zatiaľ len za rok 2008, keď ešte kríza aj v západnej Európe prepukla len v druhej polovici roka.
Podľa Eurostatu v roku 2008 poslali migranti do pôvodnej krajiny spolu 31,8 bilióna eur. Rok predtým to pritom bolo 31,3 bilióna eur. No sumy posielané zo zahraničia rozhodne prestali rásť. Medziročne od roku 2004 do roku 2007 totiž stúpla suma približne o päť biliónov eur.
Do zahraničia lákajú najmä susedia
V Česku bolo tento rok v januári zamestnaných 96tisíc ľudí zo Slovenska, kým vlani v rovnakom období ich bolo o tisícku menej. Pred dvomi rokmi, keď ešte nebola kríza, približne o dve tisícky viac.
BRATISLAVA. Obyvatelia Slovenska pomaly začínajú opäť cestovať za prácou do zahraničia.
Naznačujú to prvé známe čísla našincov pracujúcich v cudzine, ako aj odhady odborníkov. Lákavé začína byť opäť Česko a svoju atraktivitu si ako tradične udržuje Rakúsko. Ťahákom môže byť aj prípadné posilňovanie českej koruny alebo britskej libry.
Jednou z tých, ktorá sa na začiatku celosvetovej krízy vrátila zo zahraničia a teraz opäť odchádza na svoje predošlé pôsobisko po krízovom roku 2009, je 25-ročná Tatiana z Prešova.
Pre krízu sa vrátila. Do zahraničia
„Na Slovensko som sa vrátila v septembri 2008," spomína Prešovčanka. Vysvetľuje, že jej odchod priamo nesúvisel s krízou, lebo na ňu ako aupair vraj kríza nemala až taký priamy vplyv. Bola presvedčená, že na Slovensku si s vysokou školou nájde lepšiu prácu, akú mala v Anglicku. Po návrate na Slovensko sa jej napriek prvým náznakom krízy podarilo ešte nájsť prácu.
„Nebolo to ideálne, ale zamestnala som sa vo veľkej firme s počítačmi," hovorí. Prácu si udržala približne do októbra 2009. „Potom to už bolo zlé." Tri mesiace sa snažila nájsť nejakú prácu, ale platové podmienky vraj boli mizerné. „V hrubom mi ponúkali asi 500 eur," hovorí Tatiana. Domnieva sa, že na bratislavské podmienky je to pre človeka s vysokou školou málo.
Od nového roka si teda dala záväzok hľadať prácu aj v zahraničí. „Ľudia, ktorí odchádzajú pracovať do zahraničia teraz, musia byť opatrnejší ako pred krízou," poznamenáva. Podľa nej je na zahraničných internetových fórach neskutočne veľa podvodných inzerátov.
Nakoniec sa na mladú Prešovčanku usmialo šťastie. „V rodine, kde som dovtedy pracovala, odišla moja nástupníčka," hovorí. Ponuku na jej uprázdnené miesto prijala a vrátila sa späť do Veľkej Británie do tej istej rodiny.
Počet ľudí mierne rastie
Sociológ Miloslav Bahna vysvetľuje, že počet ľudí v zahraničí začína mierne rásť. „Z údajov za prvé tri štvrťroky 2009 vyplýva, že po najnižšom bode v prvom kvartáli 2009 sa počet ľudí pracujúcich v zahraničí stabilizoval alebo aj mierne rastie," hovorí odborník.
Toto tvrdenie podľa neho platí napríklad pre susedné Rakúsko. Bahna poznamenáva, že v prípade pracovnej migrácie do tejto krajiny dokonca nemožno ani v čase krízy hovoriť o poklese ľudí zo Slovenska pracujúcich v Rakúsku, ale skôr o náraste. Dôvod je jednoduchý.
K nášmu južnému susedovi chodia vo väčšej miere pracovať najmä opatrovateľky. Tie sú platené z dôchodkov, ktorých sa kríza nedotýkala.
Okrem „vždy atraktívneho" Rakúska začína podľa odborníka Slovákov opäť lákať aj Česko.
V Česku bolo v januári zamestnaných 96tisíc občanov Slovenska, kým vlani v rovnakom období ich bolo o tisícku menej a pred dvomi rokmi, keď ešte nebola kríza, o dve tisícky viac ako v súčasnosti, argumentuje odborník.
Česko je podľa Bahnu typická týždňovkárska pracovná „destinácia", kým do Maďarska a Rakúska zvyknú Slováci z pohraničia dochádzať každý deň.
Zotavenie pomalšie ako pád
Atraktivita a tým opätovný návrat do tradične lákavej krajiny, akou je Anglicko, závisí podľa sociológa aj od sily jeho národnej meny - libry. Práve pre jej oslabenie sa mnoho našincov vrátilo domov, dodáva Bahna.
Súhlasí s ním aj Eva Sadovská, analytička Poštovej banky. „Meny našich susedov, ale i britskú libru zasiahla po vypuknutí krízy vlna oslabovania, a to aj o niekoľko desiatok percent," hovorí. S náznakmi oživenia však prišlo aj v ich prípade podľa nej k postupnému posilňovaniu.
Úrovne spred krízy však nebudú tak rýchlo dosiahnuté, tvrdí odborníčka. „Rýchly pád či oslabovanie sú a budú nasledované o niečo pomalším posilňovaním," povedala Sadovská.
Ján Krempaský, Marcela Glevická
