ti v bratislavskom Istropolise mal Rybár v lapačke rýpadlo pri poznámke, že „brankári sú takí, akí sú tréneri“, čím reagoval na častú kritiku na najcitlivejší post zostavy. Tréneri-špecialisti v sále sa pomrvili.

„Aby sme si rozumeli: vôbec som pri tom nemal na mysli môjho trénera v Slovane Marcela Sakača či Vladimíra Šťastného, ktorý má na starosti brankárov v reprezentácii. Myslel som predovšetkým na starostlivosť o začínajúcich brankárov v kluboch a mal som pred očami môj príbeh: keď som začínal v Skalici, všetko som sa učil sám. Čo som kde odkukal, to mi zostalo. Napríklad práca s hokejkou pri rozohrávaní puku zostala mojou slabšou stránkou, snažím sa to napraviť,“ vysvetľoval Rybár, ktorý v minulej sezóne skúšal zahraničné angažmán v Znojme, ale nezostali mu naň najlepšie spomienky: „Česi kladú dôraz na svoju brankársku školu a neradi prepúšťajú miesta cudzincom. Čo ja viem, tak za osem rokov ich Extraligy sme chytali v českých kluboch len traja gólmani zo zahraničia - okrem mňa aj Košičan Dragan a nórsky reprezentant Schistad. Mal som možnosť vidieť, že u nich sa brankárom venuje neporovnateľne väčšia pozornosť trénerov už od žiackych rokov. Nie je to náhoda, keď v Česku vyrastá toľko vynikajúcich brankárov.“

Rybára do tretice vyhlásili za najlepšieho gólmana, pritom zakaždým chytal v inom klube: predvlani v Skalici, v minulom roku v Znojme a teraz v Slovane Bratislava. „V Skalici a v Slovane som odchytal celú sezónu, kým u susedov len 19 zápasov - toľko som mal potom na konte aj v národnom tíme, ktorý priniesol z Petrohradu historické striebro,“ spomínal. Na poslednom šampionáte v Nemecku ho tréner Ján Filc nasadil v štyroch zápasoch zo siedmich. „Tohto roku sme nemali horšie mužstvo ako vlani, ale v ťažkých chvíľach chýbal kľúčový hráč, ktorý by potiahol kolektív. V obrane velil Chára, no v útoku by sa zišiel strelec, akým bol petrohradský kapitán Šatan,“ porovnával.

Už pred cestou do Nemecka Rybár zdôrazňoval, že tieto majstrovstvá sveta sa preňho nemôžu skončiť zle: „V prvý deň šampionátu sa manželke Blažene v Skalici narodila dcéra. Strašne som sa tešil na malú, prvý raz som ju videl, keď mala dva týždne. Preto mi MS 2001 navždy zostanú v pamäti s našou Ninou.“ Syn Patrik má už sedem rokov, naučil sa korčuľovať. „Budem rád, ak sa začne venovať hokeju, ale neodporučím mu brankársky post. Za každú chybu sa tu draho platí. Radšej nech je útočníkom a strieľa góly. Ak nepremení šancu, nič sa nedeje,“ uviedol.

Nový prírastok do rodiny určil Rybárovcom letný program. Otca, ktorému nerobí problém prebaliť batoľa, okúpať ho, čičíkať, v najbližších dňoch dňoch čaká rokovanie s vedením Slovana o novom kontrakte. Vlani bol Rybár na hosťovaní, teraz ho musia zo Skalice vykúpiť. „V Bratislave som si zvykol, rád by som v Slovane zostal. Ďalšie ciele sa spájajú s reprezentáciou, budúca sezóna je olympijská,“ zahľadel sa do Salt Lake City.