BRATISLAVA. Posledné štvrťroky minulého roka sa aj slovenskej ekonomike začalo dariť. Prestala klesať a medzikvartálne ekonomika rastie. HDP rástol tri štvrťroky za sebou. Darí sa zmáhať priemyslu, no slovenské oživenie ešte stále ťahá zahraničný dopyt.

Ešte si počkáme

Oživenie zo západnej Európy prichádza na Slovensko približne do dvoch - troch mesiacov.

„Hlavné svetové ekonomiky nakopli k rastom masívne fiškálne stimuly a výrazne expanzívna menová politika centrálnych bánk, keď sa napríklad úrokové sadzby dostali na historické minimá," povedal analytik VÚB Banky Martin Lenko. Dodáva, že efekt fiškálnych stimulov začína pomaly miznúť. „Oživenie ekonomík vo svete pokračuje, no tempo oživenia sa postupne začína spomaľovať," povedal Lenko.

Hlavný analytik Volksbank Vladimír Vaňo hovorí, že americký hospodársky cyklus predbieha podľa niektorých štúdií ten v eurozóne o dva štvrťroky, podľa iných štúdií aj o štyri až päť štvrťrokov.

„Recesia v USA sa začala v decembri 2007, prvé oslabenie v eurozóne sa dostavilo v druhom štvrťroku 2008. Na Slovensku sme prvý pokles HDP zažili v prvom štvrťroku 2009. Keď si zoberieme, že USA sa z recesie vymanili v treťom štvrťroku minulého roka, vyhliadky v eurozóne sú stále hrboľaté," povedal Vaňo.

O nových ľuďoch ani neuvažujeme

Keď sa slovenskej ekonomike podarí oživiť, ešte stále nás v kríze budú držať problémy na trhu práce, kde dnes asi nikto neočakáva, že nových zamestnancov začnú prijímať firmy hneď so skončením krízy. Regióny dokonca ešte ani o oživení nehovoria.

„Situácia v regióne Čadca je stále veľmi zlá, čo sa týka zlepšovania, tak pomaly rásť by to v našom regióne mohlo začať v druhej polovici roka," povedal Martin Chudý, obchodný riaditeľ firmy Rodych, ktorá sa na severe Slovenska zaoberá najmä sprostredkovaním práce zváračov, zámočníkov či potrubárov v energetike a chemickom priemysle do Nemecka, Holandska a Švajčiarska.

Chudý hovorí, že kríza im zobrala asi 20 percent zákaziek.

Petra Štesková z banskobystrickej agentúry eBBa vidí situáciu ešte o čosi pesimistickejšie. „Ťažko predpovedať, no zloženie firiem a tým aj pracovných pozícií nedáva veľa priestoru na optimistické predpovede," povedala Štesková. „Nedá sa očakávať, že by v našom regióne mohol nájsť uplatnenie vyšší počet uchádzačov.

Z tých málo ponúk, čo máme, sú to najmä obchodnícke pozície, no do výroby prakticky nemáme nijaké ponuky," povedala.

Hovorí, že ak sa aj začalo niektorej firme tento rok dariť a prijala aspoň časť ľudí, ktorých predtým pre krízu prepustila, zmluvy sú najmä na určitý čas alebo ľudia pracujú na lízing.

Pavel Kulich, konateľ zvolenskej agentúry Person Efekt, dopĺňa, že najmä väčšie firmy zneužívajú krízu.

„Prepúšťajú najmä ľudí na robotníckych, resp. nízkokvalifikovaných pracovných miestach a zostávajúcim zamestnancom pribúda práca za rovnaké peniaze, neplatia sa prémie, nadčasy. Zamestnanci sa buď podrobia podmienkam, alebo im hrozí prepustenie," povedal Kulich.

Hovorí, že nateraz sa situácia ani nezmení, pretože dno podľa Kulicha ešte nedosiahli, pričom v porovnaní s rokmi rastu 2006 až 2008 im pracovné ponuky prepadli aj o 70 percent.

„Vytváranie nových pracovných príležitostí pravdepodobne ešte nemožno očakávať. Nevidíme ani veľký nárast záujmu o zamestnania zo strany uchádzačov, ľudia jednoducho neveria, prepadajú pasivite až beznádeji," povedal.

V Nitre sa vraj dá hovoriť o istom zlepšení, ale v horizonte skôr dvoch ako jedného roka.

„Prepad pracovných ponúk pre krízu sme nezaznamenali, skôr naopak. Firmy si uvedomujú, že potrebujú dobrých ľudí aj v čase krízy," povedala senior konzultantka Alica Šišková z nitrianskej pobočky spoločnosti Personality, ktorá sa zameriava na obsadzovanie stredných a vyšších pozícií.

„Ešte nemožno hovoriť o trhovej stabilite, pre previazanosť firiem na dodávateľov a odberateľov nemôžeme presne určiť, akých nových zamestnancov budú firmy v nasledujúcich mesiacoch potrebovať. Niektoré spoločnosti aj teraz rušia pozície pre nestabilitu objednávok," povedala Šišková.

Manažérka banskobystrickej firmy Čuha and Partners Miroslava Števková hovorí, že teraz si vyberajú firmy.

„Problém majú ľudia, ktorí sa hlásia na nízke pozície, ale aj tí, ktorí sú ochotní ísť pod svoju kvalifikáciu," povedala Števková. Firmy sa boja, že prekvalifikovaných ľudí by nevedeli zaplatiť. Napriek tomu, že nástupné platy nestúpli, prejavuje sa strach ľudí vypýtať si viac, aby práve pre vyšší plat neboli odmietnutí.