BRATISLAVA. Mobilné telefóny, životné poistenie, dôchodkové programy či služobné auto patria stále medzi top benefity našich firiem. Zamestnanci si na tieto, ale aj iné výhody rýchlo zvyknú. V kríze zamestnávatelia siahajú práve na ne ako na prvé.
„Spoločnosti vyčlenili na benefity vo svojom rozpočte o 32 percent menej, ako pôvodne plánovali v roku 2009," opísala výsledky prieskumu z novembra minulého roku Zuzana Hollá zo spoločnosti HayGroup, ktorá sleduje vývoj platov v slovenských firmách zapojených do pravidelných prieskumov.
Vzdelanie sa škrtalo, šport ani nie
K zoškrtaniu nákladov na benefity podľa Hollej pristúpilo 24 percent firiem zo 138, ktoré sa vyjadrili k otázke o zmene výšky nákladov na benefity.
Najviac podľa Hollej na šetrenie doplatilo vzdelávanie a tréningy. „Rozpočet na vzdelávanie sa podľa nášho prieskumu znížil o 50 percent oproti roku 2008," povedala. Škrty chcú podľa nej firmy nahradiť napríklad internými školiteľmi.
Naopak, rozpočty na športové aktivity sa podľa nej príliš nezmenšili.
Za nadčasy radšej ako peniaze dajú náhradné voľno
Podľa výsledkov platového prieskumu poradenskej spoločnosti PricewaterhouseCoopers (PwC) minuli na zamestnanecké výhody vlani firmy takmer 800 eur na zamestnanca. Rok predtým to pritom bolo takmer 950 eur.
Nezmenili sa len finančné zdroje, ktoré firmy vyčleňujú na odmeňovanie svojich zamestnancov.
Zamestnávatelia napríklad prehodnotili napríklad aj spôsob, ako preplácajú respektíve nahrádzajú nadčasy.
„Takmer tridsať percent firiem uviedlo, že zmenilo systém riadenia práce nadčas, pri ktorom je potrebný súhlas nadriadeného," povedala Tatiana Sýkorová, senior konzultantka poradenstva pre ľudské zdroje spoločnosti PwC.
Zároveň firmy podľa prieskumu uprednostňujú čerpanie náhradného voľna pred vyplácaním príplatku za prácu nadčas.
Klesol aj počet firiem, ktoré vyplácajú 13. či 14. plat. Vlani 13. plat vyplatilo ani nie 50 percent spoločností, rok predtým ho pritom dostali zamestnanci viac ako 53 percent firiem.
Počet spoločností vyplácajúcich 14. plat klesol ešte viac. A to na najnižšiu hranicu od roku 2006 - na 21,4 percenta.
Jeden z mála benefitov, ktorý zaznamenal nárast aj počas krízy, je stravovanie. Zvýšil sa počet firiem, ktoré poskytujú stravné lístky, aj výška, ktorú z hodnoty lístka preplácajú. Priemerná hodnota stravných lístkov vzrástla z 2,82 eura v roku 2006 podľa prieskumu odmeňovania PwC na 3,18 eura v roku 2009.
Zvýšil sa tiež počet firiem, ktoré poskytujú občerstvenie na pracovisku, a to o 12 percent v porovnaní s rokom 2006.
Firmy v kríze zvyšujú platy omnoho pomalšie
Spoločnosti nezmenili len spôsob vyplácania benefitov a bonusov. Inak nastavili aj tempo rastu miezd. Medziročne klesol aj počet zamestnávateľov, ktorí zvyšujú platy po ukončení skúšobnej lehoty.
BRATISLAVA. Platy v kríze rastú výrazne pomalšie. „Kým v roku 2008 bolo zvyšovanie platov v priemere až o osem percent, vlani to bolo len na úrovni 2,6 percenta," povedala Tatiana Sýkorová, senior konzultantka poradenstva pre ľudské zdroje z PricewaterhouseCoopers.
Viac ako polovica firiem vlani pristúpila aj k zmrazovaniu miezd. „K najväčším zásahom do mzdových nárastov, v zmysle zmrazenia či poklesu miezd, prišlo na úrovni manažmentu," povedala Zuzana Hollá zo spoločnosti HayGroup.
Firmy pomalšie zvyšujú mzdy nielen zamestnancom, ktorí pre firmu pracujú dlhšie, ale aj ľuďom po skúšobnej lehote.
Podľa prieskumu PricewaterhouseCoopers vlani zvýšilo mzdy po skúšobnej lehote necelých 46 percent firiem. Výška sumy, o ktorú platy po troch mesiacoch zvyšujú, klesá. Tá už však klesá od roku 2006, keď rástli v priemere o viac ako 14 percent, v roku 2007 o 12,3 a v roku 2008 o 12 percent. Vlani to padlo na úroveň desať percent.
Naopak nástupné platy išli hore aj ľuďom, ktorí nastupujú na pozície vyžadujúce stredoškolské aj vysokoškolské vzdelanie. Vlani vysokoškoláci dostali v priemere 825 eur mesačne pri nástupe, oproti 790 eurám, ktoré dostali v roku 2008.
Ľudia so stredoškolským vzdelaním vlaní mohli počítať v priemere so 600 eurami na mesiac. Rok predtým dostávali 530 eur. Rozdiely medzi nástupnými platmi ľudí s vysokoškolským a ľudí so stredoškolským vzdelaním sa v kríze zmenšili.
