Túto plodinu v Lehote pestovali od nepamäti. „Na pečati z roku 1771 sú okrem slučiek viniča aj tri konopné klásky. Najskôr sme si neboli istí, ale potvrdili nám to aj v oblastnom archíve. Konopné klásky by sme chceli dostať aj do nového erbu,“ hovorí starosta Lehoty Ondrej Práznovský.

Konopa, ktorá sa dnes môže pestovať len kontrolovane a obyčajne tvorí biologickú bariéru medzi inými plodinami, má pomerne nízky obsah halucinogénnych látok. Nedá sa porovnávať s indickou konopou, ktoré sa používa ako narkotikum.

Starší obyvatelia obce majú proces pestovania a spracovania konopy v pamäti. Rastliny, ktoré dosahovali aj viac ako meter, sa skosili. Ich ostré strniská pritom často doráňali bosé nohy.

Na roliach sa konopa po vysušení pozväzovala do snopov a pozvážala na dvory. Tam ju mlátili, aby oddelili semienka. Rastliny sa potom tri týždne močili v potoku, ako sa o tom spieva v známej pesničke. Vysušené sa česali a vyrábali sa z nich nite. Z tých sa napokon tkali látky, plachty a vrecia.

Po príchode družstiev chodili na polia aj staršie dievčatá. Vtedy sa už konopa nespracúvala v dedine, ale vozili ju do závodu v Ivanke pri Nitre. „Na dolnom konci mali lis, kde sa zo semien robil vynikajúci olej. Lepšie lokše a osúchy ako na konopnom oleji som ešte nejedla,“ spomína staršia obyvateľka Emília. Deti neraz vyskúšali šibalstvo - duté stonky lákali, aby ich zapálili a skúsili potiahnuť. O účinkoch marihuany vtedy ešte nič netušili!