Údržba 22-tisíc exponátov v Betliari, ale aj na hrade Krásna Hôrka a v neďalekom mauzóleu vyžaduje veľa peňazí a úsilia.
Štyria ľudia z múzea leštia striebro pomocou textilných kotúčov približne raz za dva roky. Dokážu zreštaurovať aj historické hodiny, odborníkov na údržbu olejomalieb a obrazov však v Betliari nemajú, a tak vzácne predmety posielajú znalcom do Bratislavy.
Medveď grizly bol už podľa riaditeľky Evy Lázárovej reštaurovaný veľakrát, napriek tomu na ňom bolo vidieť, že je opotrebovaný.
Vedľa stojaceho medveďa tatranského s obľubou ohmatávali deti a výsledkom bola vypadaná srsť na hlave a krku. Odborníci sa preto rozhodli, že pomerne zachovanú srsť na nohe premiestnia na grizlyho, aby aspoň vzácnejší exponát udržali v dobrom stave.
„Reštaurátori prezerajú aj nosné dierky zvierat, potierajú ich olejmi proti vysušeniu, dofarbujú srsť aj kožu. Neznámy návštevník dokonca vybral vlkovi karpatskému ľavé oko, tak mu reštaurátori zhotovili nové. Popraskanú kožu na hlave vyše storočného byvola potierali lanolínovým olejom.
K najochytanejším exponátom však patrí chobot 150-ročného slona, ktorého chýbajúce časti nahrádzajú odborníci sadrou,“ povedala Lázárová.
Medzi často poškodzované predmety zaraďuje riaditeľka aj zariadenie honosnej spálne, v ktorej dominuje baldachýnová posteľ, ozdobená 24-karátovým zlatom. Časť postele presahuje do komunikačného priestoru, a preto je lákadlom pre návštevníkov, ktorí sa jej často dotýkajú a tým na nej opotrebúvavajú zlato. Reštaurátori ho každý rok chodia dopĺňať.
Snáď jediným exponátom, ktorým sa reštaurátori nezaoberajú, je múmia. „Múmia 35-ročného muža, Amonovho kňaza, má vyše tritisíc rokov a pochádza z Egypta. Je 165 centimetrov dlhý, zabalený do gázy a uložený v sarkofágu. V 70. rokoch sme ho poslali na výskum do jediného múzea zaoberajúceho sa múmiami v bývalom Československu, do Prahy. Máme aj slnkom konzervovanú mŕtvolku dieťaťa, ktorú si doviezli tunajší grófovia. Záľuba v donášaní múmií z Afriky bola v tom čase móda,“ hovorí Lázárová.
Veľký problém pre upratovačky v kaštieli predstavujú žuvačky zašliapané do kobercov. „Najviac detí prichádza v júni, v čase školských výletov. Sme radi, že ich história zaujíma, ale pedagógovia ich nedokážu usmerniť a chýbajú im zásady slušného správania. Najdisciplinovanejší sú Ázijci. Počas prehliadky pozorne počúvajú, o všetko sa zaujímajú a neustále ďakujú a ukláňajú sa,“ hovorí riaditeľka.
Záťaž predstavuje aj umývanie okien, ktorých v kaštieli nie je málo. Problémy robia najmä muchy, ktorým vyhovujú rohové veže kaštieľa. „Pred štyrmi rokmi sme na reštaurátorské práce vyčleňovali milión dvestotisíc korún, teraz len 300-tisíc ročne. Privyrábame si uskutočňovaním civilných sobášov pre verejnosť v kaštieli a cirkevných v hrade Krásna Hôrka,“ dodala Lázárová.
STELA KRAUSOVÁ
