BRATISLAVA – Organizácie, ktoré využívajú verejné peniaze, podľa auditu ústredných štátnych orgánov musia urobiť výročnú správu. Niektoré správy sú podrobné a môžu tvoriť základ pre verejnú kontrolu, z iných sa nedá zistiť ani adresa organizácie.
Meteorológovia
Slovenský hydrometeorologický ústav má rozpočet vyše 260 miliónov a bezmála 500 zamestnancov. Vypracoval 27-stranovú správu o tom, čo robí. Vďaka nej sa človek dozvie, že meteorológovia boli na 598 zahraničných cestách. V prílohách je členenie spotrebovaných peňazí na takmer 200 kategórií. Umožňuje aspoň základnú orientáciu o tom kam a aké peniaze išli – napríklad, že sa u nás vydáva meteorologický časopis. Jeho štyri čísla daňových poplatníkov stoja štvrť milióna.
Múzeum obchodu
Maličké múzeum obchodu s rozpočtom 2,3 milióna korún patrí pod ministerstvo hospodárstva, má osem zamestnancov a správu sa snažilo vypracovať veľmi poctivo. Záujemca sa z nej dozvie aj také informácie, v ktorom motoreste má múzeum pútač a akú návštevnosť mala putovná výstava Historické účtenky. Audit štátnej správy mal priniesť aj prehľadnosť vo využívaní verejných peňazí a výročná správa múzea obchodu v tomto ohľade ukázala možný prístup. Dá sa v nej nájsť aj to, že nákup zimných pneumatík stál deväťtisíc korún, jedlo pre strážneho psa šesťtisíc, hasiace prístroje tisícku, papier do písacích strojov, kopírky, počítačov a faxu päťtisíc.
Agrokomplex
Prístup organizácií, ktoré sú pod ministerstvom pôdohospodárstva, je zásadne odlišný. S meteorológmi porovnateľný Agrokomplex (218-miliónové náklady, 346 zamestnancov) dokázal vybaviť výročnú správu na strane a pol. Svojim výdavkom venoval plných osem riadkov plus rozpísal 45-miliónové investície do piatich položiek.
Trávne porasty
Výročná správa Agrokomplexu pritom z organizácií v rezorte pôdohospodárstva patrí k tým podrobnejším. Správa Výskumného ústavu trávnych porastov a horského poľnohospodárstva sa pohodlne zmestí na jednu stranu A4.
Nedokázala však vysvetliť, načo sú ústavu peniaze. Použité peniaze totiž nevedel vykázať a povedal k nim len dve vety: „Náklady na riešenie boli 18,342 milióna korún. Náklady na zabezpečenie prevádzky organizácie boli 17,8 milióna korún.“
Na druhej strane zo správy je jasné, že ústav má širokú pôsobnosť a je potrebný. Vedecky dokázal, že aj na Slovensku sa dá z mlieka získaného na pastve vyrobiť ementál. Zistil, že keď sa hnojí kravským hnojom, tak úroda je porovnateľná s úrodou pri použití minerálnych hnojív. V organizácii pracuje 118 ľudí. Adresu ústavu z výročnej správy však vyčítať nemožno. Správa sa končí vetou: „Pre ďalšie roky sú všetky predpoklady pre to, aby vedeckovýskumná činnosť bola podľa uzatvorených zmlúv a schváleného rozpočtu zodpovedne plnená.“
PETER KUNDER
