kolegu Milosza, ktorý tu strávi vždy polovicu roka, či dôstojného oscarového režiséra Andrzeja Wajdu alebo svetového dramatika Slawomira Mrožeka. Nehovoriac o pretlaku divadiel, kín, tanca – a to všetko na pozadí pôvodných kulís stredovekého centra.
Od soboty pribudol ku kultúrnej panoráme ďalší magnet – výstava Od Maneta po Gauguina zo zbierok parížskeho Múzea D‘Orsay, čiže inými slovami: výkladná skriňa impresionizmu a postimpresionizmu.
Prvá liga impresionizmu
Výstava v Národnom múzeu v Krakove je zložená z dvoch častí. Prvá predstavuje 45 špičkových malieb a sôch prvej ligy francúzskeho impresionizmu a umelcov, čo prišli tesne po nich, druhá zase ponúka 25 litografií a kresieb, ktoré pochádzajú z poľských zbierok. Vzorka devätnástich umelcov, ktorí sa v druhej polovici 19. storočia podpísali pod čarovný príbeh zvaný impresionizmus. Zjednodušene povedané: prehliadka sa začína ich krstným otcom Édouardom Manetom, pokračuje kultovým Claudom Monetom, Edgarom Degasom, Augustom Renoirom a končí van Goghom, Cézannom, Toulousom-Lautrecom a Gauguinom.
„Po dohovore s Múzeom D‘Orsay sme chceli ponúknuť to najlepšie z ich zbierok a túto kolekciu sme doplnili kresbami a litografiami z našich zdrojov,“ hovorí kurátorka výstavy Anna Królová. „Výstava nemá ambíciu podať vyčerpávajúci pohľad na francúzske umenie druhej polovice devätnásteho storočia. Určite je však kvalitným sprievodcom po najvýraznejších osobnostiach tohto obdobia.“
Výstava potrvá do 4. júla a denne je otvorená od 10.00 do 20.00 h, v pondelok od 12.00 do 20.00 h. Sprevádza ju množstvo propagačných materiálov – od výpravných katalógov vo forme knižných publikácií, až po tričká, pohľadnice a plagáty – medzi ktorými nechýba ani osemmetrová Eiffelova veža a päťmetrový Víťazný oblúk. Jednoducho – do Krakova prišla vôňa Paríža.
Len prchavý okamih?
„Príroda nie je povrch, ale hĺbka a farby sú výrazom tejto hĺbky na povrchu – stúpajú zo základu sveta.“ V sentencii Paula Cézanna sa skrýva duchovný ponor maliarov, o ktorých sa s obľubou hovorievalo, že len „zachycujú prchavý okamih“. Samozrejme, v popredí bola vždy Degasova doktrína o „slobode tvorivého aktu“, ktorá sa stala hlavným odkazom pre celú modernú maľbu, no zaujatosť precízne sledovaných tém nebola náhodná. Skutočnosť skúmali s fanatickým nasadením. Tak, aby obraz odpovedal nielen charakteru krajiny, ale aj jej danému atmosférickému a svetelnému stavu.
Povestná je v tomto smere Monetova štúdia fasády Rouenskej katedrály, ktorú maľoval počas rôznych fáz dňa. „Fasáda katedrály sa mi prihovárala rôznymi polohami svojho duchovného vnútra,“ vysvetľuje Monet. „Musel som však najprv porozumieť jej reči, dýchať jej auru a až potom som začal zaznamenávať jej atmosféru.“
Podobne impresionisti zobrazovali rušnú prevádzku parížskych bulvárov, chvíle odpočinku v zeleni záhrad a lesov, zvláštnu náladu dostihov, reštaurácií a barov, lesk divadelných výjavov a hluk nádražia. Donekonečna by sa dali vypočítavať témy, ktoré impresionisti úplne nanovo pojali a mnohé nanovo objavili.
Spoľahlivá investícia
Po prudkom verejnom odpore sa aj nad impresionistami rozprestreli ochranné ruky mecenášov. Pravda, v porovnaní s dneškom išlo o cifry vhodné na pousmiatie. V roku 1873 si slávny parížsky barytonista Jean-Baptiste Faure objednal u Degasa za 5000 frankov Tanečnú skúšku (dnes je v Metropolitnom múzeu v New Yorku), ktorú majster dokončil nasledujúci rok. Len na porovnanie: pred dvoma rokmi bol Degasov pastel Odpočívajúca tanečnica, patriaci do série štúdií o baletkách vyhotovených okolo roku 1870, vydražený na aukcii Sotheby‘s za 27 miliónov dolárov.
Dnešné motivácie anonymných kupcov na chýrnych aukciách Sotheby‘s a Christie‘s nepoznajú hranice. Investovať do autorov, na obrazy ktorých sa v prestížnych svetových múzeách tlačia tisíce ľudí, znamená obchodnú istotu výhodnejšiu ako tradičné zlato. Protesty kunsthistorikov o absurdnosti horibilných cien je v zákonoch trhu hlasom volajúcim na púšti. Dražitelia z aukčných spoločností si mädlia ruky a galeristi nevedia, čo s návalmi divákov robiť. Do krakovského Národného múzea prišlo len počas víkendu takmer päťtisíc ľudí. „Je to desaťnásobok bežnej návštevnosti,“ hovorí kurátorka výstavy Anna Królová.
ĽUDO PETRÁNSKY, Krakov – Bratislava
