Na Kolíňanskom vrchu v okrese Nitra stoja štyri tanky. Jedna hlaveň mieri na neďaleké Mochovce. No sú to len nepojazdné vraky, viac ako atómovej elektrárni prekážajú miestnym obyvateľom. Asi tri štvorcové kilometre výcvikového priestoru našej armády sa rozprestierajú medzi obcami Pohranice, Hosťová a Kolíňany.

„V stredu 17. apríla, keď sa večer vracali ľudia z kostola, nebolo vidieť ani na dva metre. V obci bol hustý dym. Na druhý deň sa mi občania sťažovali na bolesti hlavy, ťažkosti s dýchaním a pálenie očí. Prašnosť, hlučnosť, plyny, to nám prináša výcvikový priestor na Kolíňanskom vrchu,“ sťažuje sa starosta Pohraníc Ladislav Hajdu, ktorý chápe svojich nespokojných spoluobčanov. Leží mu na srdci, aby nebol znečistený blízky zdroj pitnej vody a aby cez obec nechodila ťažká vojenská technika.

Ako dieťa sa chodieval s kamarátmi hrávať na kopec. Po poslednej udalosti zvýšila miestna samospráva hlas. Starosta a poslanci sa rozhodli spísať ambicióznu petíciu: „My obyvatelia Pohraníc, vedomí si svojej zodpovednosti za naše životy, životy a zdravie našich detí, vyzývame týmto kompetentné orgány štátnej správy k zrušeniu výcvikového priestoru na Kolíňanskom vrchu, zasahujúceho do katastrálneho územia obce.“ Uznesenie o petícii schválilo obecné zastupiteľstvo jednomyseľne. V poslednej vete signatári tvrdia, že ako občania a platcovia daní majú na svoje požiadavky právo. Na otázku, kam sa má armáda vysťahovať, starosta odvetí: „Nech idú, odkiaľ prišli!“

„Nevidím objektívne faktory, ktoré by zhoršovali kvalitu života miestnych obyvateľov. Skôr to vnímam ako partikulárne záujmy obce,“ bráni sa plukovník Milan Dovalovský, veliteľ výcvikového útvaru 4405 Nitra. V priestore je vybudovaný autodróm a veľmi kvalitný tankodróm. Vojaci majú k dispozícii taktické, chemické aj ženijné cvičisko. Okrem Nitry ho využíva aj Hlohovec a tiež vojaci pripravujúci sa na mierové misie OSN.

„Výcvikových priestorov je menej než málo. Najbližší je až Turecký vrch na Záhorí. Máme k dispozícii aj Lešť, avšak štát by to vyšlo podstatne drahšie,“ počíta.

Podľa Dovalovského cvičili v spomínaný 17. apríl vojaci základnej vojenskej služby. Pri výcviku sa používajú imitačné prostriedky zvukové, svetelné a zadymovacie. „V tom čase sa narábalo s dvadsiatimi kusmi. Z bezpečnej vzdialenosti nie sú zdraviu škodlivé. Pokiaľ by prišiel oblak dymu do dediny, určite by sa rozplynul,“ vysvetľuje plukovník Dovalovský.

Poznamenáva, že majetkovo je priestor vyriešený a do úvahy neprichádzajú ani kompenzácie. Doteraz nebolo preukázané znečistenie vody. „Väčší presun techniky, nad desať kusov, je dva razy do roka. Dávame si pozor na oleje a palivo, pod vozidlá podkladáme vaničky. Budeme sa musieť naučiť žiť v symbióze,“ nevidí plukovník Dovalovský dôvod na sťahovanie.

JURAJ GERBERY