ko Billund pôsobí všedne a nie veľmi vzrušujúco, pre milovníkov stavebnice Lego sa stalo hlavným mestom. A nie je ich málo – len v oficiálnom Lego-clube sa združili už asi dva milióny členov. Ak však chcú navštíviť svoju vyvolenú metropolu, musia sa unúvať do síce milého, ale predsa len sedemtisícového zapadákova. Z Billundu totiž pochádzajú zakladatelia firmy, a tým sa sťahovať do hlavného mesta Dánska nechce ani po celosvetovom úspechu svojich výrobkov.
Lietadlom je to z Kodane asi pol hodiny. Pri letisku nás čaká Legoautobus smerujúci do Legolandhotela, ktorý stojí v tesnom susedstve Legolandu. V reštaurácii sedí klavirista vystavaný z kociek. Vyzerá ako živý. Kam sa pozriete, tam je magická kocka.
Upozornenie pre dospelých, ktorí už v sebe nevedia objaviť infantilnú stránku osobnosti – do Billundu necestujte. Lega je tam na vás priveľa.
Ale ostatným sa tam bude pravdepodobne páčiť, hoci návrat do detstva niečo stojí.
Ľudí nahradili roboty
Miesto, kde nájdete zaručene najviac kociek a súčiastok, nie je v Legolande, ale v billundskej továrni. Komplex veľkých výrobných hál na okraji mesta upozorní na seba sladkastým zápachom plastických hmôt.
Pri vchode do továrne je nástenka zaslúžilých pracovníkov, o kúsok ďalej stojí nostalgická spomienka na staré časy, keď sa kocky formovali v ručne ovládaných strojoch pomocou dlhej páky. Robotníci to vraj mali vyrátané na počet šlukov pri cigarete – správne načasovanie bolo totiž veľmi dôležité. Zatiahnuť bolo treba pri správnej teplote umelej hmoty. Páka zatlačila na hmotu a tá sa premenila na kocku.
Dnes sa v obrovských halách sypú milióny súčiastok. Klasické kocky všetkých farieb, kolieska, vrtuľky, helmy bojovníkov z Hviezdnych vojen, ruky panáčikov. Za presklenými spojovacími chodbami sa zas pasú ovce a kozy. Len ľudí pri výrobe je akosi málo – počas hodinovej exkurzie sme ich nenarátali viac ako desať. Všetko je plne automatizované. Roboty vyberajú z formovacích prístrojov plné prepravky a kladú späť prázdne.
Ako pomôcť chorej žirafe
V miestnosti plnej novinárov a predstaviteľov spoločnosti Lego sa schyľuje k bodu programu, na ktorý všetci zvedavo čakáme. Skrýva sa pod názvom Žirafa.
Prezident spoločnosti Kjeld Kirk Kristiansen nám pred chvíľou oznámil, že jeho firma zakladá Lego Learning Institute. Nekomerčnú organizáciu, zaštítenú komerčným názvom hračkárskej legendy, ktorá sa bude s pomocou expertov v rôznych štátoch sveta zaoberať procesom učenia a hrania. Prvá štúdia bude skúmať, či majú deti dostatok času na hranie.
Práve zriadenie tohto inštitútu je dôvodom, prečo spoločnosť Lego pozvala do Billundu novinárov z rôznych európskych krajín. Sú tu prestížne médiá – nemecký Die Zeit a Focus, francúzske Le Figaro, talianska La Repubblica. K tomu kompletná Visegrádska štvorka.
Viceprezident spoločnosti Jens Maiborn sa postaví a začne rozprávať. Príbeh žirafy.
„Dvaja chlapci, dobrí kamaráti, veľmi často a radi chodili do zoologickej záhrady. Najradšej chodili k výbehu, kde sa prechádzala žirafa. Jedného dňa začuli už zdiaľky zvláštny zvuk.“
„Mhhrrr, chrrr,“ chrčí viceprezident a drží sa za krk.
Novinári sa usmievajú, rozprávanie ich chytilo.
„Chlapci prišli k žirafe a zistili, že je chorá. Má zapálené hrdlo,“ pokračuje Jens a obviaže asi 30-centimetrovej plstenej žirafke krk.
„Žirafu treba liečiť. Nie je problém zavolať veterinára, lenže ako sa dostane k hrdlu chorej žirafy, keď je taká vysoká?“
To je už úloha pre novinárov, ktorí sa rozdelia do štyroch skupín. Každá má pred sebou hŕbu kociek. Za desať minút musia z nich postaviť plošinku, pomocou ktorej sa veterinár dostane k hlave žirafy, a zároveň vymyslieť, ako dostať hore ťažkú veterinárovu tašku.
Z dospelých sú do dvoch minút deti, ktoré na konci žiadajú ešte chvíľočku naviac, aby mohli dokončiť kladku na vytiahnutie tašky.
Na záver majú vysvetliť, ako plošinu stavali a ako by k žirafe dostali veterinára.
Prezident spoločnosti Kjeld Kristiansen, s fajkou v ruke, sa spokojne usmieva. Jeho svetložltá kravata s veľkými žirafami sa nedá prehliadnuť.
Všetci sa zabávajú. Jens Maiborn práve dospelákom predviedol, čo je to „playfull learning“, teda učenie hrou. Komenský by mal radosť.
Keď sa viceprezidenta neskôr spýtam, koľkokrát už príbeh o žirafe hovoril, povie, že teraz to bolo druhý raz.
„Keď som to rozprával pred týždňom na prezentácii v Bostone, prebiehalo to úplne rovnako. Aj stavby v Európe a Amerike boli podobné.“
Geniálneho vynálezcu nemajú
Najdômyselnejšie však vyzerali detské stavby, ktoré nám vzápätí premietli.
Kto to všetko vymýšľa? Existuje v Legu nejaký geniálny vynálezca podobný Tomovi Hanksovi vo filme Big? Ten sa stal pre hračkársku firmu miliónovým pokladom, ktorý na počkanie vymýšľa nové a úspešné výrobky.
Maiborn sa nad hollywoodskou predstavou vynálezcu hračiek len usmeje a povie, že v ich firme takéhoto zázračného chlapíka nemajú. Hračky sú kolektívnym dielom.
A ako skúšajú, či sa budú nové hračky deťom páčiť?
Nový výrobok „prepašujú“ medzi staršie stavebnice a potom s napätím sledujú, ako si s ním deti poradia. Ak hračka skončí po chvíľke v kúte, nemala by na trhu šancu. Drahý projekt sa nevydaril.
Spoločnosť Lego sa však okrem milých príbehov o žirafách živí i komerčnými ťahákmi, ktoré sa premietajú aj v kinách. Po Lucasových Hviezdnych vojnách prišli teraz s Harrym Potterom. Rowlingovej košatá predloha je skutočne vhodnou predlohou, z ktorej majú v Billunde radosť.
Mysleli globálne
Lego je univerzálna hračka a globalizácia je pre ňu požehnaním. To je fakt, o ktorom vás nemusí presviedčať nijaký prešibaný manažér z oblasti public relations. Jednoduchému princípu skladania kociek či tehličiek rozumejú všade na svete.
Zdá sa, že vy ste s globalizáciou začali poriadne dávno, podpichneme prezidenta Kjelda Kristiansena.
Ochotne súhlasí.
„Začínali sme v malej krajine, akou je Dánsko. Od začiatku nám bolo preto jasné, že sa budeme musieť presadiť aj v zahraničí. Súčasťou našej stratégie bolo, že máme unikátny výrobok, ktorý má svoj globálny pôvab, a preto by sa nemal dostať len k deťom v západnej Európe či v Dánsku. Mysleli sme na to oveľa dávnejšie, než vypukla globalizácia. Dnes pochádzajú z Dánska už menej ako dve percentá z nášho celkového obratu.“
Terry Dune, ktorý šéfuje novozaloženému inštitútu, sa na chvíľu zamyslí. Snaží sa spomenúť, či je nejaká krajina, v ktorej by princípu Lega nerozumeli.
„Raz som bol svedkom toho, ako na zaoceánskej lodi kúpil jeden Arab svojmu synovi stavebnicu s pirátskou loďou. Na druhý deň sa vrátil do obchodu s tým, že ho podviedli. Na obale bola totiž krásna loď, ale v škatuli našiel len plastové kocky. Nepoznal princíp, na ktorom stavebnica funguje. To je však výnimka. Deti objavia ten princíp do piatich minút.“
Problémom je, že hračke síce porozumie a obľúbi si ju takmer každé dieťa, nie pre každého je však cenovo dostupná.
„Áno, uvedomujeme si to, ale je určitá hranica, po ktorú si naša spoločnosť môže dovoliť ísť dole s cenami. Predpokladáme však, že trhy v oblasti strednej Európy porastú a dostupnosť Lega sa u vás zlepší,“ odpovedá Kristiansen.
Nerád počuje, že hračky sa nemôžu dostať k všetkým deťom. Aj preto dúfa, že sa nám podarí dostať do Európskej únie.
Hráte sa ešte stále s Legom? pýtam sa ďalej.
„Hrám, ale nemôžem povedať konkrétne, s ktorým typom stavebnice, je ich veľa.“
Keďže zamestnanci Lega sú na pracovisku obklopení množstvom kociek, je na mieste otázka, či sa šéf Lega hrá aj doma, alebo len vo svojej pracovni.
„Kedysi som sa hrával doma so svojimi deťmi, ale tie sú už preč. Tak sa teraz občas zahrám s manželkou a niekedy aj vo svojej pracovni.“
Kvalita nado všetko
Spoločnosť Lego založil ešte počas hospodárskej krízy truhlár Ole Kirk Kristiansen, starý otec dnešného šéfa firmy. V roku 1932, keď ovdovel, začal s výrobou drevených hračiek. Od začiatku bol posadnutý zmyslom pre detail. Potom vypísal súťaž o najlepší názov firmy. Hlavnú cenu, fľašu svojho domáceho červeného vína, vyhral on sám. Vymyslel kombináciu slov LEg-GOdt, čo sa dá preložiť ako pekne sa hraj.
Rodinná firma z Billundu dodnes stavia na princípoch, na ktorých ju postavil obyčajný poctivý remeselník Ole. Vždy zdôrazňoval, že nado všetko je kvalita. Ľudia, ktorí dnes v spoločnosti zodpovedajú za predaj, vraj často na vysoké výdavky vynaložené na testovanie kvality výrobkov šomrú. Na druhej strane sa však radi oháňajú práve kvalitou. Keď príde reč na vyššiu cenu, vždy pripomenú, že predávajú veľmi kvalitné hračky, ktoré majú aj svoju značkovú cenu.
