Björn Lindahl a Nina Kjolaasová nemajú pocit, že by museli svoju lásku demonštrovať pred nejakým anonymným úradníkom v budove mestského úradu alebo v kostole. Preto sa nikdy nevzali – ani keď už začali bývať v spoločnej domácnosti, ani keď si kúpili svoj prvý dom, ani potom, čo sa im narodil syn, ktorý má dnes už šestnásť, napísal The New York Times.

„Povedali sme si však, že keby malo naše dieťa kvôli tomu v škole trpieť, tak by sme o tom možno uvažovali,“ hovorí 45-ročný Björn, ktorý žije s Ninou už 23 rokov.

Podľa štatistík má asi polovica detí v Nórsku len jedného rodiča, alebo ich rodičia nie sú zosobášení.

Ale nielen v Nórsku. Aj v mnohých európskych krajinách sa stále viac detí rodí v nemanželskom zväzku. Tento trend je oveľa zreteľnejší v severských štátoch, vo Francúzsku a Británii, menej vo Švajčiarsku a južných štátoch, napríklad v Taliansku.

V Nórsku sa v roku 1999 narodilo mimo manželstva 49 percent detí, na Islande 62 percent, v Británii 38 percent a vo Francúzsku v roku 1998, keď sú posledný raz zachytené tieto štatistické údaje, 41 percent. Dokonca aj v Írsku, silne katolíckej krajine, kde bol rozvod zlegalizovaný len pred siedmimi rokmi, sa v roku 1999 narodilo mimo manželstva približne 31 percent detí. Rovnaké číslo platí aj pre USA.

„Podľa môjho názoru najdôležitejšia je kvalita vzťahu dvojice, nie to, či uzavrela manželstvo alebo nie,“ hovorí Claude Martin, sociológ a profesor Ústavu politických vied vo francúzskom Rennes.

„Vo Francúzsku je len veľmi malý rozdiel medzi manželským životom a životom nezosobášenej dvojice žijúcej v spoločnej domácnosti, a takisto veľmi malý rozdiel medzi deťmi narodenými z manželstva a tými, ktoré sa narodia z nemanželského zväzku.“

Tento postoj sa podstatne líši od postoja v Spojených štátoch, kde vláda nedávno vyhlásila, že hodlá aktívne podporovať uzatváranie manželstiev.

Britská vláda od tohto postoja už takmer upustila a pasáž hodnotiacu manželstvo ako najvhodnejšiu rodinnú štruktúru z nedávneho vyhlásenia k rodinnej politike vyškrtla.

V nábožensky založených krajinách, ako je Taliansko, sa však rodí mimo manželstva len veľmi malý počet detí – v roku 1998 to bolo len deväť percent. Ale aj tam sa niektoré tradičné pravidlá rúcajú. Väčšina dvojíc žije spolu už pred uzatvorením manželstva a nie je už tiež nič neobvyklého ani poburujúceho, ak je nevesta vo vysokom stupni tehotenstva.

Nemanželský vzťah však prináša so sebou rad problémov.

„Obyčajne si hovoríme manžel a manželka,“ hovorí Amadeo Conde, 37-ročný grafik z Madridu, ktorý so svojou partnerkou Dawn žije už 14 rokov. Ich syn má 17 mesiacov.

„Nieže by sme to nechceli, ale je dosť zdĺhavé vysvetľovať napríklad vrátnikovi: To je matka môjho dieťaťa.“

Dawn, ktorá má tiež 37 rokov a je Američanka, hovorí, že všetci jej blízki priatelia v rodnom kalifornskom Sacramente sa rozhodli pre tradičné manželstvo, priviedli na svet deti, ale niektorí sa už rozviedli.

„Väčšina ľudí si myslela, že sa aj my vezmeme a až potom budeme mať dieťa. Moja mama pravdepodobne niektorým svojim priateľom aj klamala, teda, nepovedala im úplnú pravdu.“

Ani Eric Larrayadieu, francúzsky fotograf, a Olivia Gayová sa tiež nevzali, hoci spolu žijú už viac než tri roky a majú šesťmesačného syna Mariusa.

„Najsilnejším putom, ktoré nás mohlo spojiť, je pravdepodobne dieťa,“ myslí si Eric.

Napriek tomu však teraz predsa len o sobáši uvažujú – vraj z čisto praktických dôvodov – chcú si zabezpečiť určitú právnu a finančnú ochranu pre prípad, že by jeden z nich zomrel alebo ochorel. Vo Francúzsku, rovnako ako vo väčšine európskych krajín, nemá partner žijúci v spoločnej domácnosti automaticky dedičské nároky.

Samozrejme, mnohé dvojice sa rozídu a výsledkom je značný nárast počtu osamelých rodičov, väčšinou matiek.

Najmä v škandinávskych krajinách sú tieto ženy vzdelané a zamestnané. Čiastočne vďaka politike, ktorá im zabezpečuje podstatnú finančnú výpomoc aj v prípade, že zarábajú, sú na tom osamelé slobodné matky v mnohých európskych štátoch výrazne lepšie než v USA, kde asi 45 až 50 percent osamelých matiek a ich detí žije pod hranicou chudoby.

„Slobodná matka sa už nemusí hanbiť,“ hovorí 35-ročná Kathrine Lorenzová, detská psychologička z Oslo. Aj ona vychováva svoju trojročnú dcérku sama. Jej bývalý partner, ktorý má ešte ďalšie tri deti s dvoma inými ženami, ju opustil po tom, ako otehotnela. Podľa nórskeho zákona je však povinný prispievať na výživu svojich štyroch potomkov 28 percentami svojho príjmu.

Aj Kathrine vychovala len matka, ktorá sa s otcom rozviedla, keď malo dievčatko šesť rokov. Jej mama sa však hanbila, nemohla pracovať a Kathrine bola v škole terčom posmechu spolužiakov.

„Našim deťom už nič také nehrozí. Teraz je niečo také oveľa normálnejšie,“ hovorí psychologička.