BRATISLAVA – Ohurujúce čísla, ktoré hovoria, že až 96 percent nakúpeného mlieka je najvyššej kvality (podľa noriem Európskej únie), nie sú celkom pravdivé.
„Myslím, že oficiálne vykazovaná kvalita mlieka nezodpovedá pravde,“ hovorí riaditeľ Výskumného ústavu mliekarenského, a. s., v Žiline Karol Herian.
Ale všetkých výrobcov mlieka vraj nemožno hádzať do jedného vreca. „Ak je z nich desať percent nepoctivých, ktorí sa snažia so vzorkami manipulovať, nemožno tam zaradiť aj zvyšných 90 percent poctivých.“
To, že niektorí prvovýrobcovia sa snažia „vylepšovať“ výsledky vzoriek mlieka, pripustil aj Dušan Hlinka z vedenia Štátnej veterinárnej správy. Veterinári preto plánujú celoplošne zaviesť dozorný systém, ktorý by vylúčil subjektívne zasahovanie do mechanizmu kontroly.
Ako však dodal, kvalita vykupovaného mlieka sa zlepšuje a výsledky od veľkovýrobcov, ktorí majú najmodernejšie dojárne (tých je drvivá väčšina), sú akceptovateľné i z hľadiska EÚ.
„Zdravotná neškodnosť slovenského mlieka je pre spotrebiteľa zaručená,“ hovorí Dušan Hlinka .
Vzorky z vyše dvetisíc odberných miest putujú dvakrát do mesiaca do dvoch centrálnych skúšobných laboratórií v Bratislave a Žiline. Spracúvajú sa anonymne, ale existujú možnosti, ako sa dá pri „horšom“ výsledku jednej vzorky zabezpečiť vyšetrenie ďalších, už „lepších“ vzoriek, ktoré budú v požadovanej kvalite (zjednodušene povedané, výrobca dodá z celého stáda vzorku len od najlepšie obriadenej kravy alebo si nájde ešte iný spôsob).
Podľa šéfa Mliekospolu Nové Zámky Jána Šimunka dodávatelia surového mlieka „investovali v posledných rokoch do chovov a dojacích zariadení nekonečne veľa peňazí. Malé farmy so staršou technikou postupne odpadávajú“.
V kvalite mlieka sme podľa odborníkov takmer zarovno s Čechmi, Maďari a Poliaci sú za nami.
(ru)
