Prvých osemdesiat strán románu nesmie čitateľov odradiť, ale aj tak sa budú cítiť akosi dezorientovaní počtom mŕtvol, ktorých stále pribúda, lebo sekta Kréda, o ktorej je kniha, je práve v likvidácii. Všetkého je v tomto románe priveľa - od najrôznejších návodov, ako leštiť striebro a ako zaschnuté stopy od krvi, až po to, ako správne sa má jesť šalát z palmových srdiečok, či ako uvariť humra.

A to všetko a v zostrihu s ukážkami psychiatricko-sexuologického slovníka a s opisom ďalších mŕtvol. „Dlouho jsem stál nad její mrtvolou s jahodovým daquiri v ruce a díval jsem se, jak je modrá a obrácená tváří dolů.“ Palahniuk touto kombináciou receptára pomocníka v domácnosti a opisov samovrážd dostáva do svojho diela pomerne spoľahlivo a rýchlo atmosféru morbídnosti, na ktorej si, z dôvodov, ktoré nie sme schopní pochopiť, veľmi zakladá. Dodajme len, že príbeh rozpráva posledný člen posádky lietadla, ktoré viedol len autopilot a má životnosť niekoľko hodín, než spotrebuje palivo. Tento čas využije cestujúci - hlavný aktér románu - na narozprávanie svojho príbehu do záznamníka čiernej skrinky.

Palahniukov literárny talent je ironický, to znamená kritický k spoločnosti, ktorá smeruje k pokroku zároveň smiešnemu a nebezpečnému, lebo likviduje všetko neprispôsobivé a všetko príliš individualistické. Satirou na americký priemysel mŕtvol sa preslávil kedysi už Evelyn Waugh, tu je príbeh zo spoločnosti, ktorá v pokroku a pokrytectve pokročila o veľký kus ďalej. Tu má autor na muške náboženské sektárstvo a na jeho adresu nešetrí výsmechmi. Niekoľko humorných scén približne v polovici knihy hádam ospravedlní slabšiu prvú polovicu dielka, rovnako tak ako vtipné úvahy a zrnká múdrosti.

Ale táto kniha je tiež z veľkej časti ornamentom, vzorom, ktorý sa často opakuje, ale pretože mu rozumieme, vzorom pre čitateľa málo príťažlivým a občas až neznesiteľným. Palahniukova obrazotvornosť a spôsob, ako strieda roviny rozprávania, sú iste majstrovské, miestami, žiaľ, až príliš, a teda spejúce k nečitateľnosti. Presila obrazov sa rovná skaze hlavného obrazu. V druhej polovici sa príbeh mení na bláznivú americkú frašku komiksového typu: hlavného hrdinu prenasleduje FBI, policajti a ktovie kto ešte, v najvypätejšej scéne, keď okolo zúri inferno, je z hrdinu kverulant, chlapík posadnutý jedinou túžbou - po tyčinke jelenieho loja na popraskané pery.

Všade okolo hrmotia buldozéry na pornoskládkach, všade atmosféra zániku a smrti, apokalypsy americkej sektárskej civilizácie, na ktorej troskách sa začína budovať komunistický raj pre všetkých, i s anjelom nad ním a transparentom s nápisom: Zítra se bude souložit všude! Toľko, čo sa týka posolstva tejto prvotiny, ale ono vlastne ani nie je také dôležité. Keď túžite po skutočne depresívnom románe, potom je Program pro přeživší to najlepšie, čo môžeme odporučiť.

Autor: JIŘÍ OLIČ(Autor je básnik, výtvarný a literárny kritik)