Málokde sú mosty cez rieku spájajúce mesto s jeho niekdajším predmestím súčasne aj miestom colnej kontroly. Je prirodzené, že sa v Těšíne/Czieszyne, rozdelenom rozhodnutím Parížskej konferencie veľvyslancov z roku 1920, začalo ihneď v roku 1990 s organizáciou festivalu, ktorý by mal obe strany jazykovo i kultúrne spájať.

Hyde Park

Festival Na hranici je však hraničným aj z iného dôvodu. Vďaka veľkorysosti výberu organizátorov sa do jedného kontextu dostávajú pouličné divadlá, tradičné bábkové predstavenia, tanečné produkcie, hudobné skupiny, kabarety i repertoárové divadlá. Ako jeden z mála v Českej republike, Těšín je navyše aj súťažným festivalom.

Festivalový off program na českej strane predstavuje Hyde Park, na ktorý sa počas niekoľkých dní premení park pri rieke Olša. Na poľskej strane sa zas väčšina pouličných atrakcií odohráva na historickom „rynku“.

V rámci Hyde Parku vystúpilo zo slovenských súborov Mestské divadlo Actores z Rožňavy a študenti VŠMU Bratislava. Pre nepriazeň počasia sa predstavenie Lietajúca Frída Štúdia tanca z Banskej Bystrice a nitrianskeho Teatra Tatra neuskutočnilo.

V Těšíne nie neznáme Divadlo SNP z Martina si v rámci súťažnej sekcie získalo divákov ženskou verziou Dona Juana. Hra Gabriely Zapolskej Morálka pani Dulskej dostala v podaní zohraného tímu Teatra Wspólczesneho zo Štetína aktualizované kostýmy, odcudzenú scénu, ale i výraznú hereckú interpretáciu. Naštudovanie tejto tragikomédie jednou z popredných poľských režisérok Annou Augustynowiczovou je súčasťou jej väčšieho cyklu ukážok zo sveta malomeštiackej pretvárky.

K projektom posúvajúcim hranice divadla patrilo nesporne aj videodivadlo Akt Orki v hlavnej úlohe s herečkou Lothe Lachman v koncepcii Petra Lachmana, inšpirované životom poľského dramatika Helmuta Kajzara.

Hlavnú festivalovú ponuku ukončil domáci Český súbor Těšínskeho divadla. V hre Petra Shaffera Equus zaujali predovšetkým kvalitné výkony protagonistov Vladimíra Čapka a Davida Punčochářa.

A je to!

Tohtoročným víťazom súťažnej sekcie sa stala produkcia Aria Spinta Déjá Donné Production. Porota sa v zásade stotožnila s výrokom istej kritičky z Hamburgu, ktorá súbor označila prívlastkami ako „mladý, dynamický, šarmantný“. Minulý rok práve tento projekt otváral medzinárodný festival Divadelná Nitra. Medzinárodný súbor založený Talianom Simone Sandronim a Češkou Lenkou Flory v roku 1996 už s touto produkciou hosťoval takmer v celej Európe.

Predstavenie Aria Spinta chvíľami pripomínalo kreslený seriál A je to! Život tanečníkov na scéne je vytváraný malými i väčšími nehodami a nedorozumeniami. Že sú nám padajúce reflektory odkiaľsi povedomé? Tragédia nie je v páde, dočítate sa v bulletine, ale v neschopnosti postaviť sa po ňom. Je však ešte možná nejaká romantika na celkom zničenej scéne? Ak odvážne otvoríme služobný vchod vedúci na javisko priamo z ulice, získame si tým gestom, alebo naopak vystrašíme náhodných okoloidúcich?

Okamihy intimity a úprimnej radosti sa striedajú s prázdnym predvádzaním sa. Umenie je tu ironicky prepojené s komerciou. Nekúpite si tričko s fotografiou víťazného predstavenia?

V neľahkej puberte

Festival svojím 12. ročníkom dospel do neľahkej puberty.

Zdá sa, že si musí v tomto období vyjasniť význam „hraničnosti“ vo svojom názve a predovšetkým zlepšiť marketing. Produkcie, ktoré sa v Těšíne dali v uplynulom týždni vidieť, by si viac divákov istotne zaslúžili.

ZUZANA ULIČIANSKA