Neviem, koľko rokov musí uplynúť, aby sa niečo stalo tradíciou, no isté je, že literárna súťaž o pôvodnú poviedku, ktorú každoročne vyhlasuje vydavateľstvo L.C.A. (v osobe Kolomana Kertésza Bagalu) a podporuje ju viacero sponzorov, už svoju tradíciu má. Svedčí o tom aj neklesajúci počet účastníkov - je ich vždy niekoľko stovák, v tomto šiestom ročníku ich bolo vyše osemsto. Vybrať z takéhoto množstva tie najlepšie nebýva bezproblémové, lebo, odhliadnuc od nevyhnutných grafomanských príspevkov, v súťaži sa objavujú i také práce, ktorých autori nepíšu literatúru, skôr vydávajú svedectvá o sebe, svojej sociálnej situácii a pod., ibaže im chýba literárne hodnotné spracovanie. Mohol by to byť materiál pre sociológov.

Hľadanie identity v zmätku

Výsledky tohtoročnej súťaže dokladá zborník, ktorý teraz vyšiel a obsahuje dvadsaťjeden poviedok vrátane tej, čo získala hlavnú cenu EuroTel. Predseda poroty Balla v úvode hovorí o celkovom dojme zo zaslaných prác a spomína presne to, čo som uviedol vyššie: ako sa „neliterárni autori“ zdôverujú so svojimi bezvýchodiskovými problémami, s trpkým údelom vlastného bytia. Pokiaľ ide o texty odmenené, porota vybrala tie, ktorých autori vedeli zladiť obsah a formu do „vyváženého a čitateľsky príťažlivého celku“. Treba podčiarknuť práve tú čitateľnosť, lebo aj keď prvé vlny postmodernizmu a s nimi aj averzia voči príbehovosti už opadli, ešte často prevláda tendencia „povedať, aby sa nič nepovedalo“.

V tomto zborníku však vystupujú do popredia iné príznačné črty: až úzkostlivý dôraz na nelineárne rozprávanie, čoho dôsledkom sú časové prelínačky, preskoky z reality do sna a naopak, koexistencia logiky a absurdity, náznakovosť, neukončenosť, prevaha vnútorných monológov, ktoré prechádzajú neraz do halucinačných stavov, v oblasti jazyka častý výskyt vulgarizmov, najmä z oblasti sexu, ktorý si tu prichádza na svoje, pretechnizovaná reč. Postavy týchto poviedok väčšinou hľadajú vlastnú identitu, trpia vnútornými zmätkami.

V literatúre cez poviedku

Stojí za zmienku, že v zborníku sa ocitli aj poviedky autorov v literatúre už známych, napríklad Tomáša Horvátha, Michala Hvoreckého, Laca Keratu, Petra Krištúfka, Rada Olosa. Niektorí, napr. Olos, Horváth alebo Hvorecký, sa prezentovali poviedkami už v minulých ročníkoch súťaže a s istým zveličením by sa dalo povedať, že za svoju prítomnosť v literatúre vďačia aj jej. Nie celkom neznáme je aj meno víťaza Benjamína Škreka, ktorý píše rozhlasové hry, humoristické scénky a v nitrianskom divadle mu uviedli aj komédiu. Jeho poviedka Povedala má potrebné napätie a zložitú kompozíciu, a hoci poviedka zobrazuje tragický prípad strateného manžela - domnelého vraha, ladená je humoristicky, najmä v partiách, kde vystupuje rotmajster Bihari, Cigán rozprávajúci zmesou češtiny, slovenčiny a miestneho dialektu. Zo všetkých textov zborníka sa vyčleňuje poviedka Tomáša Horvátha Osídla nielen svojou témou, ale aj dikciou. Je to totálny návrat k próze slovenského naturizmu, pôsobiaci úplne anachronicky: írečitostí až hrôza, hlavný hrdina s charakteristickým menom Hriapeľ, koncentrát mužskosti, typický slovenský macho. Veľmi dobrá travestia práve nášho naturizmu.

Aspoň toľko na okraj zborníka poviedok zo súťaže EuroTel - Poviedka ‘02, ktorá sa slávnostne uzavrie dnes o 19.00 h v Divadle Stoka za prítomnosti ocenených finalistov, odbornej poroty a sponzorov.