Francúzom sa síce nepodarilo celkom vymazať predchádzajúci šok z prvého kola volieb, ale dokázali ho aspoň prehlušiť pozitívnym dojmom. Najskôr v uliciach a potom aj pri volebných urnách odmietli kandidáta netolerancie tak jednoznačne ako v žiadnej inej európskej krajine, kde sa k moci dostávajú ultrapravičiari.
Jean-Marie Le Pen zmizol zo scény, ale zanechal francúzsku politiku v špecifickej situácii. Rekordným počtom hlasov bol zvolený kandidát, ktorému podľa prieskumov dôveruje len polovica Francúzov. Druhá polovica mu nedôveruje.
Prezident Jacques Chirac vstupuje s takýmto mandátom do júnových parlamentných volieb, v ktorých budú ľavicoví voliči žiadať nápravu.
Druhé kolo prezidentských volieb bolo referendom o zásadných hodnotách francúzskeho štátu. V júni už pôjde o problémy, ktoré treba riešiť, a politický problém, ktorý sa môže vynoriť.
Tohtoročné voľby vypísali s tým zámerom, aby voliči hlasovali v oboch prípadoch rovnako a budúci prezident i parlamentná väčšina boli v rovnakých farbách. Skončenie tzv. kohabitácie (spolužitia) je hlavným tromfom a hlavným želaním J. Chiraca, ktorý vládol päť rokov s ľavicovou vládou. Jednotná pravicová strana, ktorá už tento týždeň predloží spoločnú kandidátku, si vybrala aj príznačný názov Únia pre prezidentskú väčšinu. Prvé prieskumy jej veštia víťazstvo. Agentúra SOFRES jej predpovedá 37 percent a súčasne parlamentnú väčšinu.
Naopak, ľavica vstupuje do kampane s myšlienkou, že silný prezidentský model (ktorý nie je vôbec silný, keď prezident nemá za sebou parlamentnú väčšinu) sa pomaly, po niekoľkých kohabitáciách, transformuje na parlamentný systém. Riešenie, ktoré ponúka ľavica, sa pred prezidentskými voľbami zavrhovalo – dnes je to jeden z modelov, ako riešiť špecifickú situáciu.
Le Pen, aj keď so slušným skóre, utrpel porážku. Táto skúsenosť však neznamená jeho koniec. Práve naopak. Účasť v druhom kole prezidentských volieb mu priniesla slušné štátne dotácie pre jeho Národný front, ktorý sa môže ďalej rozrastať.
Napriek tomu je málo pravdepodobné, že by v parlamentných voľbách zopakoval výsledok podobný prvému kolu volieb prezidentských, keď Le Pen porazil socialistu Lionela Jospina. Francúzi už vedia, aké nebezpečenstvo vyrastá v ich vlastných radoch, a preto rozptyl hlasov nebude taký veľký. Posilní sa zrejme dvojpólový model okolo dvoch najsilnejších strán pravice a ľavice. Pri tesnom výsledku môže nastať aj trápna situácia, že Le Penov front, s ktorým sa nikto nechce spájať, bude mať v parlamente úlohu jazýčka na váhach.
Boj proti extrémnej pravici preto nie je definitívne vyhraný. Po nedeli vyhrali demokratické sily len prvú bitku. Aby Le Pen zostal v rovnakej spoločenskej a politickej kategórii ako dnes – vydedenec, bariéra proti NF musí zostať na mieste.
