Trieda v indiánskej osade Arau.
Na člnkoch vydlabaných z dreva sa Mária Muráňová plavila za pacientmi v indiánskych osadách, roztratených po juhoamerickej džungli.
História Adventistickej agentúry pre pomoc a rozvoj (ADRA), cez ktorú sa Mária Muráňová dostala na misiu do Guayany, siaha do roku 1956, keď cirkev Adventistov siedmeho dňa v USA založila organizáciu na poskytovanie humanitnej pomoci a starostlivosti. Spočiatku sa zameriavala hlavne na pomoc oblastiam postihnutým prírodnými katastrofami v Južnej Amerike a na Blízkom východe. V polovici 70. rokov začala ADRA okrem pomoci pri katastrofách zameriavať aktivity aj na dlhodobé rozvojové programy. V 80. rokoch rapídne rozširovala činnosť v mnohých krajinách a v programoch kládla dôraz na rozvoj spoločnosti, distribúciu potravín, inštitucionálny rozvoj a pokračujúcu pomoc pri katastrofách. Budovala nemocnice v Afrike, pomáhala obetiam hurikánov v Strednej Amerike, zabezpečovala hygienické a zdravotné vyučovanie pre deti v Ázii a snažila sa zvyšovať povedomie o humanitných potrebách.
V súčasnosti je ADRA jednou z vedúcich mimovládnych humanitných organizácií vo svete. V roku 1997 jej bol udelený štatút konzultanta pri OSN, ktorý jej dáva príležitosť zasiahnuť svojím hlasom v medzinárodnom spoločenstve. Má zastúpenie vo viac ako 130 krajinách sveta. Patrí medzi ne aj Slovensko, kde bola v roku 1992 v Bratislave založená nadácia ADRA. Dnes sídli v Banskej Bystrici a zameriava sa na pomoc v sociálnej oblasti a zmierňovanie následkov prírodných katastrof. Pracuje v nej asi sto dobrovoľníkov.
Na rozdiel napríklad od českej pobočky ADRA slovenskú nefinancuje štát, je odkázaná iba na sponzorov. Ročne sa jej podarí získať okolo 400-tisíc korún, ktoré sa využívajú najmä na pomoc doma. Pre slovenské deti v detských domovoch, pre ľudí v sociálnych ústavoch. Pomáha tiež v prípade prírodných katastrof, ako napríklad pri zemetrasení v Turecku, či vojnových konfliktov – vojna v Juhoslávii.
Do pobočky prichádzajú aj listy od ľudí, ktorí by, podobne ako Mária Muráňová, chceli pomáhať na misiách v krajinách tretieho sveta. Všetko je však záležitosťou financií. Na misii je momentálne jediný človek – v Bangladéši, ktorý tam pôsobí ako učiteľ. S ním sú dvaja dobrovoľníci, tí sa tam však vydali viac-menej na vlastnú päsť. Dve ďalšie žiadosti ležia na švajčiarskej divízii už takmer rok, zatiaľ nie sú peniaze. Situácia sa snáď zlepší, ak sa Slovenská republika dostane do Európskej únie, kde je pomoc rozvojovým krajinám povinnosťou. (bd)
