kriminalita mládeže, vysoká nezamestnanosť. Keďže v týchto dňoch sa tvorí rozpočet na budúci rok, oslovili sme vicepremiéra pre ekonomiku IVANA MIKLOŠA s cieľom zistiť, či sa financovanie školstva konečne zlepší.
Je nejaká nádej, že na budúci rok dostane školstvo viac peňazí?
„Celkom určite dostane viac ako v tomto roku. Podľa už schváleného návrhu ministerstva financií by sa mali výdavky školstva zvýšiť o 822 miliónov korún. A skutočné navýšenie bude možno ešte vyššie. Nakoniec, vláda nedávno schválila výrazné zvýšenie platov učiteľov a to sa určite premietne do vyšších výdavkov na školstvo.“
Reformný program Milénium by mal školstvo zmeniť k lepšiemu, aspoň čo sa týka vzdelania samotného. Ministerstvo financií sa vyjadrilo, že program podporuje, ale peniaze naň sa vraj nájdu až o šesť rokov. Nebude to neskoro?
„Školstvo musí byť prioritou, v tom sa odborníci zhodujú. Treba ale rešpektovať aj ekonomické obmedzenia, najmä z hľadiska výdavkov, a zvýšiť efektivitu školstva. Musia sa zaviesť úsporné racionalizačné opatrenia - napriek tomu, že je málo peňazí, ešte sa nimi aj plytvá. Sú známe prípady, keď sú dve poloprázdne školy vedľa seba, lebo v regióne došlo k zmenám záujmu o vzdelanie, ale nereaguje sa dosť pružne. Som presvedčený, že tu sú obrovské rezervy.“
V čom ešte vidíte nejaké rezervy alebo chyby?
„Aj v riadení školstva. Je nezmyselné riadiť ho štátnou správou, potrebujeme reformu verejnej správy. Základné školy by mali prejsť pod obce a mestá a stredné školy pod regionálne samosprávy. Chyby vidím i v rozpoltenosti riadenia. Napríklad učňovské školy patria rôznym rezortom a rezort školstva, aj keby chcel - aspoň tvrdí, že by chcel - nemôže konať. A podľa informácií, ktoré mám, práve v týchto školách sú veľké rezervy. Myslím si, že sa mohlo urobiť viac, že ministerstvo školstva neurobilo všetko, čo mohlo.“
Vzhľadom na to, že sa rozpočet tvorí po novom a školstvo dostane viac peňazí, možno povedať, že situácia sa začne zlepšovať?
„Áno, ale je tu ale… My dávame na školstvo viac peňazí a bude sa to zlepšovať. Ale ak ostaneme pri dnešnom systéme financovania školstva, tak to síce môže čiastočne pomôcť, ale nemôže to problém zásadne vyriešiť. Do školstva musíme vniesť viac súkromnej iniciatívy, zodpovednosti, podnikania a najmä viaczdrojové financovanie. Nielen pre peniaze, aj preto, aby sa zvýšila motivácia. Aj negatívna, keď napríklad študent zaplatí niekoľko ročníkov a školu nedokončí, potom bude ‘vytrestaný‘ tým, že minul peniaze a efektívne ich nezhodnotil. Investícia do vzdelania bude stále dôležitejšou investícou.“
Takže zrejme ste za spoplatnenie štúdia na vysokej škole?
„Samozrejme, najmä to mám na mysli.“
Ftáčnik trvá na tom, aby sa za štúdium neplatilo.
„Veď to je práve problém! My dnes dávame na vysoké školy zhruba 0,7 percenta HDP a vieme sa dostať v priebehu pár rokov na jedno percento. Ale to nič nevyrieši. U nás študuje na vyšších ako stredných školách 26 percent populačného ročníka. Vo vyspelých krajinách je to 55 až 60 percent! Len v susednom Poľsku je to štyridsať percent. Najväčším kapitálom, ktorý táto krajina má, je potenciál mladých vzdelaných ľudí. Ak ho využívame len polovične, pretože máme obmedzené kapacity v školstve, je to tragédia. Tento problém sa nedá vyriešiť financovaním z verejných zdrojov.“
Ako chcete zvýšiť počet študentov, keď už teraz nemajú kde bývať, internáty nefungujú a mnoho škôl nemá ani vlastné priestory?
„Ale veď to s tým súvisí, všetko súvisí najmä s peniazmi. Aby bola lepšia kvalita vyučovania, musia byť lepšie zaplatení učitelia. Aby mohli byť lepšie zaplatení učitelia, musí byť v systéme viac peňazí. Aby v ňom bolo viac peňazí, musia prichádzať nielen zo štátnych zdrojov, lebo tie budú vždy obmedzené. Spomínali ste reformný program školstva. To, čo tam je napísané o problémoch a stave školstva, je pravda. Ale hneď za tým bolo napísané, že sa nepočíta so žiadnym spoplatnením štúdia. To je, ako keby ste povedali: áno, situácia je zlá a zúfalá, a… o tri aj o päť, aj o desať rokov bude taká istá.“
V čom vidíte ako ekonóm východisko?
„Najmä v spomínanom viaczdrojovom financovaní školstva.“
Prečo ešte nie je zavedené, kde to viazne?
„Nie je tu politická vôľa ministerstva školstva. Viazne to v politickej krátkozrakosti SDĽ. Ja tvrdím, že štúdium by sa malo spoplatniť.“
Mnohí ľudia sú proti - nevedia sa zmieriť, že budú musieť platiť za to, čo bolo zadarmo. Hovorí sa, že potom budú študovať iba bohatší.
„Toto tvrdenie často zneužíva ľavica. Ale nie je to pravda. Ak to bude dobre premyslený systém, spojený s dlhodobými nízko úročenými pôžičkami s odkladom splatnosti, so štipendiami či odpustením školného pre sociálne slabých, vytvorí sa priestor, aby mohlo študovať viac ľudí i chudobnejších. Práve dnešný systém ich vylučuje zo štúdia.“
SOŇA REBROVÁ
