Tentoraz revue neobsahuje blok z niektorej národnej literatúry, ako to bývalo v poslednom čase vlastne vždy. Namiesto toho podľa redakcie „ponúka skvelých autorov, ktorí sa nedostali do predchádzajúcich čísel preto, lebo sa tam nezmestili“. Trošku to zaváňa smetiskom, ale obsah potvrdzuje, že v prvom čísle nájdete hneď niekoľkých nobelovkárov. Medzi nich patrí aj Elias Canneti. Práve pred dvadsiatimi rokmi sa kultúrna verejnosť dozvedela, že Nobelovu cenu za literatúru dostal rakúsky spisovateľ Elias Canneti, ktorý bol síce rakúskym štátnym občanom, ale v tejto krajine vtedy nežil. Revue svetovej literatúry ponúka jeho text Tajomné srdce hodiniek a pokračuje ďalším skvelým textom - Čertovskými poviedkami Leonida Andrejeva.
O pár stránok ďalej nájdete napríklad aj poviedku Pomsta od najznámejšieho nemeckého spisovateľa 19. storočia Thomasa Manna, majstra slova, irónie a pointy, ktorý pre zmenu získal Nobelovu cenu za literatúru v roku 1929. A plus jednu zo súčasných hviezd americkej literatúry Jonathana Franzena s textom Otcov mozog. Danica Terenová-Hollá zakončuje číslo spomienkou na amerického klasika Kena Keseyho, autora svetoznámej a nezabudnuteľnej knihy Bol som dlho preč, ktorý vlani v novembri zomrel.
