-slovenskej komisie historikov. Obsahuje príspevky, ktoré odzneli na konferencii spomínanej komisie vo februári 1996 v Bratislave, ako aj niekoľko doplňujúcich štúdií. Medzi autormi sú známi slovenskí historici Monika Glettlerová, Elena Mannová, Miroslav Bobník, Dušan Kováč a Ľubomír Lipták. Z rôznych uhlov pohľadu sa venujú „slovenskej otázke“ v rokoch 1914 až 1918.

Nanajvýš zaujímavý a poučný úvod pochádza z pera renomovaného nemeckého historika Hansa Mommsena. Profesor nových dejín na univerzite v Bochume si berie pod lupu najmä politickú situáciu počas a po vzniku 1. Česko-slovenskej republiky v roku 1918. Konštatuje, že „veľká väčšina Nemcov sa voľky-nevoľky ukázala pripravená prispôsobiť sa novým mocenským pomerom“. Dodáva, že „1. svetová vojna a neodvrátiteľný vznik národných štátov mali v prvom rade za následok, že Nemci prijali jestvovanie samostatného českého národa ako fakt. (….) Čo sa týka Slovákov, títo nehrali v nemeckej politickej debate takmer nijakú rolu“. Na inom mieste profesor Hans Mommsen vysvetľuje, že „pre ríšsko-nemeckú politiku sa slovenská otázka vynárala nanajvýš v efemérnych, nedôležitých súvislostiach, pretože nemecké a slovenské záujmy sa vôbec nekrižovali“. Medzinárodne uznávaný nemecký historik sumárne podčiarkuje, že „od samotného začiatku korektné diplomatické vzťahy Nemeckej ríše k novozaloženej Česko-slovenskej republike zostali nezakalené až do nástupu Adolfa Hitlera k moci“.

Rozvážnosť, skúsenosť a nadhľad Hansa Mommsena sa azda najlepšie zrkadlí v posledných vetách jeho úvahy: „Vznik Česko-slovenského štátu sa javí z historického pohľadu ako pochopiteľná odpoveď na to, že habsburská monarchia sa dala do služieb nemeckej neskoro-wilhelmovskej ríše, že sa poddala jej vojenským a politickým cieľom. Vznik nezávislého Česko-slovenska nemusel jednako znamenať nijaký neprekonateľný zásah pre historicky podmienenú úzku kultúrnu symbiózu Nemcov, Čechov a Slovákov, na ktorý sa mohli odvolávať neskorší nacionalistickí protivníci. Táto symbióza utŕžila prehru až s nástupom extrémneho nacionalizmu v strede Európy.“

A poučenie do budúcnosti, opierajúce sa o dôvodenia profesora Hansa Mommsena? Bez priveľkých emócií skúmať príčiny, prečo medzi dvoma svetovými vojnami získali navrch „extrémni nacionalisti“, vyvarovať sa chýb, akých sa vtedy dopustili demokrati - a nedopustiť, aby duchovia minulosti znovu ovládli politickú scénu v Nemecku, Českej republike a na Slovensku. Možno by k tomu prispel preklad spomínanej knihy do slovenčiny vrátane excelentného úvodu profesora Hansa Mommsena.

Autor: JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov(Autor je publicista)