Paríž 13. mája (TASR) - Problematika jadrovej energie zaťažuje proces rozšírenia Európskej únie (EÚ) o krajiny strednej a východnej Európy, uvádza v dnešnom čísle francúzsky denník Le Monde.
Rakúsko, krajina bez jadrovej energie, v princípe odmieta blokovať vstup Českej republiky do EÚ kvôli jadrovej elektrárni (JE) Temelín. Táto česká JE musela prejsť mnohými technickými úpravami, aby spĺňala požadované normy. Lenže dve krajiny - Litva a Bulharsko - ktorých JE nie je možné modernizovať, predstavujú vážny problém pre členské krajiny EÚ. Tie nechcú zdediť jadrové zariadenia sovietskeho typu, ktoré pokladajú za "mohutné bomby".
Tri krajiny spomedzi 13 kandidátskych ešte disponujú JE považované za nebezpečné: sú to Kozloduj v Bulharsku, Jaslovské Bohunice na Slovensku a Ignalina v Litve, uvádza Le Monde. Zaviazali sa, že ich zatvoria. Bola to predbežná podmienka, ktorú im v roku 1999 stanovila EÚ pred začatím predvstupových rokovaní. Lenže kým Slovensko stanovilo presný termín zatvorenia EBO, Bulharsko a Litva tak odmietajú urobiť, konštatuje Le Monde. Zvlášť kritický prípad predstavuje Litva, ktorá patrí medzi 10 krajín, o ktorých sa predpokladá, že predvstupové rokovania uzatvoria do konca roka.
Litovský prezident Valdas Adamkus 23. apríla tohto roku potvrdil, že krajina nebude môcť úplne uzatvoriť JE Ignalina z technických a sociálnych dôvodov do roku 2009, ako to požaduje Brusel. Elektráreň Ignalina černobyľského typu dodáva 70 % elektrickej energie. Je to najväčší zamestnávateľ v krajine, predstavuje hlavný zdroj devíz a je zárukou nezávislosti pred Ruskom. V. Adamkus ďalej povedal, že Litva sa "nemôže zaviazať na konkrétny termín, akým je aj rok 2009, ale treba myslieť na to, čo by sa stalo, keby nebola schopná tak urobiť v roku 2011".
Komisárka EÚ v Bruseli Loyola de Palaciová o niečom takom nechce ani počuť. Poslancov Európskeho parlamentu (EP) požiadala, aby datované záväzky o zatvorení JE boli súčasťou zmlúv o vstupe týchto krajín do EÚ. Okrem toho požaduje, aby sa vypracovali spoločné normy v oblasti jadrovej energetiky, čo by Bruselu umožnilo vyjadrovať sa v tejto veci. V súčasnosti je jadrová energetika v právomoci jednotlivých štátov, pričom mnohé z nich odmietli "poeurópštenie" danej problematiky.
Európska komisia (EK) by chcela, aby sa Litve poskytla pomoc v sume 250 miliónov eúr na modernizáciu JE. V januári predstavený projekt financovania rozšírenia EÚ predpokladá, že kandidátske krajiny dostanú 200 miliónov eúr na odstavenie JE. Ako zdôraznil Le Monde, samotná Ignalina by potrebovala 2,2 miliardy eúr do roku 2020.
