Strednými školami prechádza väčšina slovenskej populácie. Aj preto, že povinná školská dochádzka je u nás desaťročná (nekryje sa so žiadnym typom školy) a keď sa už dieťa na nejakú strednú školu dostane, vo väčšine prípadov ju aj dokončí. Rodičia sa snažia dostať deti na gymnáziá alebo stredné školy – učilištia sú v nemilosti. Zriaďovatelia stredných škôl však varujú pred neobmedzeným zvyšovaním počtu miest na gymnáziách. Hovoria, že keď všetci pôjdu na všeobecnovzdelávacie školy, niektoré remeslá „zakapú“.
„Deti nechcú ísť na učilište často iba preto, že je to učilište. Vzdelávací proces tam pritom môže byť rovnako kvalitný ako na gymnáziu alebo strednej škole. Ale ak odborné školy nebudú mať žiakov, lebo všetci budú študovať na gymnáziu, budeme ich musieť zatvoriť,“ hovorí Jozef Pavlík z krajského úradu v Prešove. „A keď absolventa gymnázia neprijmú na vysokú a nenájde si miesto na trhu práce, musí sa špecializovať. Ale nebude mať kde, lebo odborné školy medzitým zaniknú.“
Záujem o odborné štúdium sa teda presúva do vyšších vekových kategórií – niektoré odborné školy už na situáciu zareagovali tým, že ponúkajú vo viacerých odboroch pomaturitné a nadstavbové štúdium. Aj v návrhu nového školského zákona sa uvažuje o takejto zmene v orientácii stredných odborných škôl.
Podľa Laury Gressnerovej zo Štátneho inštitútu odborného vzdelávania majú mladí ľudia len minimálne vedomosti o tom, aké je zložité umiestniť sa na trhu práce. Rodičia sa tiež pri výbere štúdia pre svoje deti často rozhodujú najmä podľa toho, na ktorú školu ich môžu dostať a nie podľa toho, či si po jej skončení dokážu nájsť zamestnanie.
Zistenia Ústavu informácií a prognóz v školstve však dávajú zapravdu skôr ambicióznym rodičom: i keď absolventi stredných škôl patria medzi rizikové skupiny na trhu práce (až 40 percent z nich nemá miesto), najlepšie sa dokážu zaradiť absolventi gymnázií (iba 22 percent nezamestnaných). Najviac nezamestnaných absolventov stredných odborných škôl je naproti tomu v skupine poľnohospodársko-lesníckych (52 %), veterinárnych (51 %) a spoločenských odborov (51 %). Medzi najlepšie uplatniteľné odbory patrí zdravotníctvo (19 %), spracovanie kože, plechov, gumy a výroba obuvi (20 %), umelecké smery (22 %). Najrizikovejšiu skupinu predstavujú absolventi SOU v odboroch poľnohospodársko-lesnícky a technický. Nezamestnanosť sa tu pohybuje v rozpätí od 40 do 52 percent. (gal, tasr)
