Londýn 16. mája (TASR) - Správa Európskej komisie (EK) naznačuje, že vstup východoeurópskych kandidátskych krajín do eurozóny je ešte stále vzdialený, hoci trhové ceny odzrkadľujú dôveru investorov, že členstvo v rokoch 2007 alebo 2008 je reálne.
Správa EK o stave rozpočtov kandidátskych krajín odporúča, aby sa tieto štáty zamerali na zvyšovanie hospodárskeho rastu a miezd, a neponáhľali sa splniť kritériá pre vstup Európskej menovej únie (EMÚ). Závery správy však investorov neviedli k radikálnemu prehodnoteniu termínov vstupu východnej Európy do EMÚ a mali aj veľmi tlmený dosah na trhy, ktoré skôr zohľadňujú ekonomické zbližovanie.
Najlepším meradlom konvergencie sú termínové päťročné úrokové sadzby, ktoré naznačujú očakávaný rozdiely medzi kandidátmi a členmi eurozóny o päť rokov. Poľská päťročná sadzba s termínom o päť rokov dosahovala zhruba 7,2%, čiže zhruba 120 základných bodov (zb) nad ekvivalentným úrokom eurozóny.
Rozpätie nad európskymi sadzbami sa v tomto týždni zmenilo len minimálne a v priebehu posledných dvoch mesiacov sa zmenšilo takmer na 20 zb. Tento fakt odzrkadľuje väčší optimizmus z výhľadov konvergencie úrokov.
Česká päťročná sadzba s päťročným termínom v súčasnosti len o osem základných bodov presahuje eurozónu, teda trh už zväčša zohľadnil zblíženie v päťročnom rámci.
Maďarské päťročné sadzby s päťročným termínom dosahujú približne 6,8%, čiže 80 zb nad úrovňou úrokov v eurozóne a rozpätie sa tiež počas minulých dvoch mesiacov zmenšilo zhruba o 20 zb.
Analytici uvádzajú, že závery EK v podstate odrážajú najnovšiu výzvu Európskej centrálnej banky (ECB), aby sa kandidáti nesnažili o skorý vstup do EMÚ, ak by to malo znamenať utlmenie rastu prostredníctvom tvrdej fiškálnej politiky. Podľa ich názoru však tento postoj komisie neprekvapuje, keďže vlády kandidátskych štátov v podstate postupujú týmto smerom.
Odborníci upozorňujú, že Poľsko a ČR už majú expanznú fiškálnu politiku. Očakávajú, že nová maďarská vláda tiež uvoľní oprate a poľská vláda môže použiť správu EK ako argument v boji s centrálnou bankou o znižovanie úrokových sadzieb.
Hoci kandidátske krajiny v tomto roku uvoľňujú svoje rozpočty, mnohí analytici sú aj naďalej presvedčení, že majú dostatok času na splnenie kritérií Maastrichtskej dohody do roka 2007 alebo 2008. Niektorí dokonca argumentujú, že správa EK zaspala dobu, keďže mnohí investori sú oveľa optimistickejší z ekonomických výhľadov regiónu na nadchádzajúce roky.
Analytici uvádzajú, že žiadny kandidátsky štát, možno s výnimkou Poľska, nemá problémy s rozpočtom a všetky sa dostatočne rýchlo rozvíjajú, aby boli schopné znížiť deficity do roka 2005, keď EK zrejme bude rozhodovať o splnení maastrichtských kritérií. Zároveň ich neprekvapuje určité uvoľnenie fiškálnej politiky, keďže tento rok je v ČR, Maďarsku a na Slovensku volebným rokom.
Podľa ich názoru správa EK sa zameriava skôr na Poľsko, ktorého ekonomika je síce veľká ako ostatných deväť spolu, no miera rastu zaostáva a v porovnaní so susedmi je trh relatívne zatvorený. Nebude teda žiadnym prekvapením, ak pobaltské štáty, ktoré majú vysokú mieru rastu a svoje meny už ukotvili na euro, predbehnú Poľsko.
* 1 sov
