V roku 1965 Dylana oslovila invázia britských skupín na americký kontinent, ktorá priniesla nový hudobný zvuk, v polovici 60. rokov definitívne opustil pozíciu speváka protestsongov. S nasledujúcim elektrifikovaným turné si od folkového publika vyslúžil búrku nevôle. Neskôr opúšťa rockovú scénu a vydáva niekoľko platní v štýle country.

Po odmlke sa vracia v roku 1974 geniálnou kolekciou piesní „stojacich mimo času“ Blood On The Tracks. V roku 1977 jeho život poznačí rozvod a smrť Elvisa Presleyho. Po ére slabších nahrávok v 80. rokoch Dylan presvedčí až platňou Oh Mercy!, turné s Grateful Dead (1986 - 87) považuje za zlomové: „Naučili ma, ako mám pracovať so svojimi piesňami.“

V roku 1988 vyráža na Nekonečné turné, ktoré podľa fanúšikov trvá dodnes.

FOTO - ČTK/AP

Určite sa ešte dočkáme nejakej parádnej pesničky, napísal pred desiatimi rokmi Clinton Heylin na záver biografie o BOBOVI DYLANOVI Medzi tieňmi. Dnes prekročil šesťdesiatku a nezdá sa, že by povedal posledné slovo. V deň narodenín sa na verejnosti určite neobjaví. Zato fanúšikovia a umelci sa rozhodli osláviť jeho narodeniny vo veľkom štýle.

V najbližších dňoch má vyjsť niekoľko kompilácií Dylanových skladieb naspievaných inými interpretmi. Z nich asi najoriginálnejšie bude Duluth robí Dylana, album, ktorý naspievali obyvatelia mestečka Duluth, kde sa narodil.

Človek s dvoma mozgami

Svetové médiá hľadajú odpoveď na otázky, kto je Bob Dylan a prečo púta toľko pozornosti. „Ó bože, to je ťažké,“ hovorí Bono z U2. „Je to ako rozprávať sa o pyramídach.“ „Myslím si, že je to obyčajný človek, ktorý má na rozdiel od nás dva mozgy,“ tvrdí bluesový hráč na organ Augie Meyers. Podľa režiséra D. A. Pennebakera, ktorý prednedávnom skončil práce na DVD Don‘t Look Back o Dylanovom turné z roku 1965, je okolo Dylanovej osoby príliš veľa mystiky. Práve neprístupnosť a nepredvídanosť jeho krokov ho robí jednou z najzáhadnejších postáv nahrávacieho hudobného priemyslu.

Svoj podiel má na tom aj samotný Dylan. Prenasleduje svojich priateľov, aby o ňom v médiách príliš nerozprávali. Minulý rok vynadal Bonovi. Urozprávaný Ír v reportáži spravodajcovi AP poodhalil príliš z ich posledného stretnutia.

Sláva ničí kreativitu

Dylan si od médií a dotieravých fanúšikov zachováva odstup a stráži si súkromie. „Byť celebritou znamená stratiť anonymitu. Ničí to vašu kreativitu, keď vás niekto zastaví len tak na ulici a preruší tok vašich myšlienok,“ povedal.

Všetko kvalitné nesie tieň Boba Dylana

Pre niekoho Dylan povýšil piesňový text na umelecký žáner, podľa iných pokračuje v ľudovej tradícii. Dokonca bol už niekoľkokrát horúcim kandidátom na Nobelovu cenu za literatúru. Tvrdí, že jeho piesne vychádzajú z folkovej hudby a z čias skorého rock‘n‘rollu. „Nie som klasický básnik, nepíšem melódie, ktoré sú prefíkané a chytľavé. Moje piesne sú tradičnými dokumentmi,“ povedal v roku 1977.

Práve tento rok sa v Dylanovej neskoršej kariére považuje za zlomový. Vydal Time Out of Mind, najlepší album od čias Blood on The Track, ale pred desiatimi rokmi by sa mu podobnej pocty určite nedostalo, 90. roky sa preňho nezačali príliš dobre. Vydal podpriemerný album (Under The Red Sky), jeho koncertné vystúpenia nestáli za veľa.

Časy sa však menia a Dylan dnes patrí k najrešpektovanejším hudobníkom. „Každá výborná rocková nahrávka dnes nesie tieň Boba Dylana, znova a znova,“ povedal kedysi Bruce Springsteen. Mnoho ľudí ho považuje ešte stále za folkového speváka protestsongov, iní za rozmarnú hviezdu 60. rokov alebo legendu, ktorá vypredáva štadióny a ťaží zo svojej minulosti.

Keď sa na internetovej stránke pýtali fanúšikov, ktoré obdobie Dylanovej kariéry považujú za najinšpiratívnejšie, s prehľadom zvíťazilo jeho súčasné Nekonečné turné. Až za ním tvorba zo 60. a 70. rokov.

PETER BÁLIK