či estónčina. V týchto dňoch rediguje druhé korektúry svojej monografie o Karlovi Čapkovi, téme, ktorú spracoval už pred štyridsiatimi rokmi.

„Jej cieľom bolo Čapka obhájiť v čase, keď rozhodne nebol v obľube oficiálnej kritiky ani nastupujúcej moci,“ povedal v rozhovore pre SME Ivan Klíma. „Za uplynulých štyridsať rokov som predsa len azda pochopil viac, čo je to literatúra. Taktiež sa objavilo dosť podstatného materiálu o Čapkovom živote. Vyšlo množstvo spomienok i Čapkova korešpondencia. Trochu prekvapuje, že s výnimkou skvelej monografie Alexandra Matušku a ruskej práce Olega Maleviča prakticky neexistuje hodnotná monografia o tomto pozoruhodnom autorovi.“

V predchádzajúcej monografii písal Klíma predovšetkým o diele, o dobe a o Čapkovej filozofii, ktorou vysvetľoval väčšinu jeho diel. „Dnes som presvedčený, že dielo sa nedá pochopiť bez znalosti autorovho života. V novej monografii, ktorá je dvakrát obsiahlejšia, sa teda oveľa viac venujem Čapkovmu životu, jeho vzťahu k matke, k bratovi, k Viere Hrůzovej, ale najmä k osudovej žene jeho života – Olge Scheinpflugovej.“

Ivan Klíma napísal knihu na žiadosť amerického vydavateľa, ktorý publikuje Čapkove spisy. Je teda písaná pre amerického čitateľa, čo spisovateľa nútilo, aby nepredpokladal prílišné znalosti českého kontextu.

„Keď som knihu dopísal, napadlo mi, že je to vlastné výhoda,“ hovorí Klíma. „Ten kontext – či už historický, alebo literárny – už nebude príliš známy ani v Čechách.“ Monografia sa bude volať Velký věk chce mít velké mordy, čo je citácia z jedného Čapkovho diela. V Čechách by mala vyjsť na jeseň, v Amerike pravdepodobne začiatkom budúceho roku.

Hoci Ivan Klíma stále patrí k tým v Čechách čítanejším spisovateľom, ani jeho neobišiel pokles nákladov kníh. Dnes sa pohybujú medzi šiestimi až ôsmimi tisícmi. „Je to ľahko vysvetliteľné a medzi situáciou u nás a na Slovensku nebude veľký rozdiel. Je nepomerne vyššia ponuka titulov, konkurencia masových oznamovacích prostriedkov či internetu a ceny kníh stúpajú. Trh je obmedzený a neporovnateľný s takým Nemeckom či Anglickom, hoci aj tam majú vydavatelia problémy.

Ďalším dôvodom je neskúsenosť nakladateľov, nefungujúca distribúcia a nakoniec aj skutočnosť, že čitateľ nemá prakticky žiadne informácie. Kritika je nesústavná a navyše väčšinou snobská, literárnych časopisov je poskromne a stále živoria. Skrátka, obraz knižnej kultúry nie je príliš lichotivý.“

ĽUDO PETRÁNSKY