ankyňou piešťanskeho bazéna, kam poprvýkrát prišla vo svojich štyroch rokoch. Odvtedy tých bazénov a "bazénových dĺžok" bolo toľko, koľko sa len dá v plaveckej kariére stihnúť do dvadsiatichpiatich rokov života. Jej meno poznajú na všetkých významných svetových súťažiach, ale Martina neobchádza ani tie domáce. Pravidelne sa zúčastňuje na našom najprestížnejšom medzinárodnom mítingu - na Veľkej cene Slovenska, ktorý práve v týchto dňoch doznel na bratislavskom bazéne na Pasienkoch. V najbližšiu sobotu ju čaká iný žovotný štart - v rodných Piešaťnoch sa bude vydávať. Svadobnú cestu neplánuje, majstrovstvá sveta sú totiž pred dverami. Napriek zmene rodinného stavu, Markovičom vymyslenú značku kvality MM nemení. Ponechá si rodné meno, aby kontinuita úspechu nevymizla. Hoci už od roku 1995 žije v Amerike, kde vyštudovala manažment a ekonomiku, domov jej chýba. Jej program na najbližšie roky je stále - plávanie.
Topili ste sa niekedy?
Keď som bola malá - štvorročná - v piešťanskom bazéne. Vtedy som plávala s doskou, vyšmykla sa mi a nevedela som sa udržať na hladine. Našťastie si ma všimli...
V akej vode sa vám lepšie pláva -v slanej alebo v sladkej?
Hoci pre všetkých sa slaná voda spája s oddychom, ja, keby som si mala vybrať, pôjdem radšej do sladkej. Ale ani riečne a jazerné vody ma nelákajú, takže by to bol zase bazén.
Neprekáža vám chlór?
Po toľkých rokoch som si už zvykla, i keď vlasy a pokožka trpia.
Máte nejaké overené metódy, aby ste sa trochu chránili?
Mohla by som sa starať o seba podstatne viac. Určite na to v staršom veku doplatím. V Dallase väčšinou plávame vonku, počas obeda, keď je slnko najsilnejšie. Veľa ľudí ma upozorňuje, že robím chybu, keď sa nechránim krémami s UV-filtrom. Z krému na tvári sa mi však zahmlievajú a kĺžu plavecké okuliare a pravda je, že v tom, aby som na to stále myslela, mi bráni aj lenivosť.
Pretekárske bazény zaplavila nová móda celé telo zahaľujúcich plaviek, podobných neoprénovému odevu potápačov. Podľahli ste tejto móde aj vy?
Nie je to len módna záležitosť. Pretekárske plavky sú väčšinou veľmi malé. Človek sa do nich musí doslova "narvať", niekedy to trvá aj dvadsať minút. Spevnia síce trup, ale keď plávate, zvyšné veľké svaly - ako zadok a stehná - sa klepú. Vzniká odpor. Keď je telo stiahnuté plavkami na celom tele, je šmykľavejšie, odpor klesá a existuje predpoklad, že zaplávate lepší čas. Vyzerá to tak, že budúcnosť patrí práve celým plavkám. I keď všetci hovoria, že plavci lepšie vyzerajú v menších.
Opaľujete sa v bikinách?
Áno, ale na opaľovanie nemám čas. Na tele mám skôr "vypálené" tréningové plavky. Snažím sa ich striedať tak, aby som nemala biele čiary.
Rada ukazujete svoje vyšportované telo?
Záleží od toho, čo mi pristane. Niekedy, keď sú svaly zakryté, vyzerajú horšie, ako keď sú odhalené. V lete mám najradšej tielka na ramienkach.
Čo znamenal váš úspech na OH 2000 pre Američanov? Zaregistrovali ste nejaké zmeny vzťahu k vám?
V Amerike si ľudia Olympijské hry vysoko cenia. Byť majstrom sveta pre nich neznamená veľa, ale ocitnúť sa na olympijskom stupni víťazov - to už je niečo. Pre nich je Olympiáda magickým slovom. V rámci OH sledovali aj plavecké preteky a tak im nie je moje meno neznáme. Dokonca sa mi stalo, že ma spoznali aj v reštaurácii. Je to neobvyklé, lebo v Dallase ľudia sledujú výkony len vlastných a len profesionálnych hviezd v basketbale, americkom futbale a hokeji. Malé športy ako plávanie ignorujú.
A čo Slováci?
Už pred Olympiádou som bola na Slovensku dosť populárna, každý počítal s medailou a môj úspech brali ako samozrejmosť. Kto však nestál na olympijskom bloku, ten v živote nepochopí, že to vôbec nie je jednoznačné a ľahké. O to viac sa teším, že sa mi to podarilo.
Ako reagujete, keď sa vám niečo nepodarí?
V poslednom čase sa mi neúspech vyhýba (smiech). Po skúsenostiach, ktoré mám, sa však aj s neúspechmi dokážem vyrovnať. Stávajú sa pre mňa výzvou a ďalšou motiváciou.
Za úspechom sa zväčša skrýva tvrdá práca, sebadisciplína a odriekanie. Doprajete si "úlety"? Čo je pre vás najväčším pokušením?
Fyzicky som veľmi vyťažená a aj preto nemám túžbu oddychovať aktívne. Nechce sa mi ísť "vybúriť" napríklad na diskotéku, túžim skôr po pasívnom oddychu. Ľahnem si, pozriem nejaký film... Keď mám voľno, nikto by ma nevytiahol prebehnúť sa k jazeru.
Udržiavať si musíte aj váhu. Čo vás to stojí?
Mám veľký energetický výdaj, takže jesť môžem teoreticky čo chcem. Jedávam aj hamburgery. Samozrejme, nie každý deň, ale doprajem si. Keď si dám chlieb s masťou, s kačacím tukom - tri aj štyri krajce - Američania híkajú, koľko cholesterolu konzumujem. A pritom sú oproti našim obyvateľom všetci obézni.
Ako si vysvetľujete takú masovú tučnotu?
Nepohybujú sa, všade chodia autami. Naši ľudia sú aktívnejší - do práce idú pešo, na bicykli, stále sa niekam ponáhľajú. V Amerike je život pohodlnejší, všetko je "pod nosom", ľudia holdujú tým svojim fast foodom, ktoré rozhodne nie sú najzdravším riešením stravovania.
Ako samotní Američania hodnotia tendencie k obezite?
K obéznym ľuďom sa ostatní stavajú prezieravo, s diskriminačnými predsudkami. Američania si myslia, že sklon k obezite má černošské obyvateľstvo, že ho má v génoch. Že takí jedinci majú aj nižšie IQ. Existujú celé regióny, kde ľudia na zdravie absolútne "kašlú", sú so svojimi tristo kilami spokojní. Neplatí to však všade. V Californii takmer každý robí naozaj všetko pre to, aby dobre vyzeral. Ľudia šetria na plastiku, sú v posilňovniach od rána do večera.
Viete variť?
Ale áno. Variť som sa naučila v Amerike - ešte podľa starej socialistickej Slovenskej kuchárky.
Čo si varievate?
Väčšinou zdravšie, diétnejšie jedlá. Napríklad kuracie mäso.
Takže základ do manželstav máte. Kto je váš vyvolený?
S Martinom som sa zoznámila v Amerike, obaja sme vtedy študovali. Spája nás veľa vecí - pôvodom je Slovák a tiež športuje. Hrá tenis.
Páči sa vašim rodičom?
Myslím, že vychádzajú veľmi dobre.
Myslíte už aj na deti?
Teraz je pre mňa prvoradé plávanie. Ale samozrejme, že plánujeme mať deti.
Dali by ste ich na plávanie?
Áno. Prečo nie? Určite by som chcela, aby športovali. Záležalo by však od nich, k akému športu by mali lepší vzťah.
Je pravda, že sú plavci flegmatici?
Napríklad medzi šprintérmi nájdete najviac flegmatikov, hoci sa od nich očakáva, že by mali byť skôr výbušní. Vytrvalci sú zas obyčajne ľudia, ktorí majú viacej energie, sú otvorenejší. Ja som podľa rozličných psychologických testov človek "na rozhraní". Viem byť aj flegmatická, aj temperamentná. Závisí od situácie.
Plávaním, na rozdiel napríklad od tenisu, sa nedá zarobiť si na bezstarostnú starobu. V akej profesionálnej oblasti sa plánujete realizovať?
Zatiaľ neviem, čím sa budem živiť neskôr, ale už teraz si postupne vytváram istý základ. Rozhodne si nebudem môcť dovoliť založiť ruky a zvyšok života nič nerobiť. Ešte som sa nerozhodla. Plávať chcem do ďalšej Olympiády, a čím viac sa to obdobie bude blížiť, tým viac o tom budem premýšľať.
Autor: Tina Čorná Foto: Táňa Hojčová
