Keď zdravotné starosti prepuknú, býva už často neskoro horekovať nad tým, že sme si mali dávať na seba väčší pozor. Čakať, že nám pomôže ktosi iný, najmä spätne, býva dosť problematické. Čosi by sme pre seba mohli urobiť aj sami.
1. Zrejme ste si to už všimli aj vy, ale zdá sa, že nakoniec nám všetko ktosi pekne zráta. Napríklad - soľ! Ak jej jeme príliš veľa, zvyšuje sa nám krvný tlak, čo postupne vedie k srdcovocievnym ochoreniam a poškodzuje aj obličky. Odborníci tvrdia, že takmer všetci všetko - presoľujeme. Viete, aká je denná dávka soli, ktorá nášmu organizmu neškodí?
a) 5 gramov
b) 10 gramov
c) 15 gramov
2. Krvný tlak človeku zvyšuje aj hluk! Keď to okolo nás dobre "reve", zrýchľuje sa nám pulz, rytmus dýchania, vylučuje sa viac žalúdočných kyselín. Hluk o sile 90 decibelov, čo sa rovná napríklad vlaku prechádzajúcemu stanicou, vydržíme bez poškodenia organizmu osem hodín denne päť dní v týždni. Hluk o sile 100 decibelov (napríklad prechádzajúci kamión) iba dve hodiny denne. Na diskotéke však hluk zvykne dosiahnuť aj 110 decibelov. Po akom čase nám tento hluk môže poškodiť?
a) už po pätnástich minútach
b) po pol hodine
c) po hodine
3. Čkanie je tiež pozoruhodný fenomén. Vyvoláva ho všetko, čo rozširuje žalúdok: prehĺtanie vzduchu, prílišná konzumácia alkoholu, prekvapenie, emocionálny stres, fajčenie. Zväčša si začkáme päť až pätnásť ráz za munútu a potom to prejde samo od seba. Poznáme však aj ťažké prípady, keď človek začká až šesťdesiat ráz za minútu. Môže takýto stav pretrvať aj niekoľko dní či dokonca týždňov?
a) áno
b) nie
4. Hlava sa vám krúti, pobolieva vás žalúdok, máte pocit, že čoskoro omdliete. Závrat! Kiež by sme ho poznali len ako morskú chorobu. Avšak aj proti nemu sa dá brániť. Výskumy ukázali, že jeden spôsob dokáže pomôcť až 70 percentám chorých. Aký?
a) každé dve hodiny si na pár minút ľahnúť
b) niekoľkokrát denne si pár minút zacvičiť
c) priložiť si na pár minút na čelo mokrý uterák
5. Odborníci sa domnievajú, že by sme mohli zabrániť až 60. percentám nádorových ochorení, keby sme zmenili našu stravu a životné návyky. Dokázali to aj niektoré štatistiky. Sója totiž obsahuje prírodný estrogén, ktorý pôsobí podobne, ako niektoré lieky používané práve v liečbe nádorov prsníka. Inými slovami - tam, kde jedia viac sóje, majú menej týchto nádorov. Kde je štatisticky oveľa nižší počet nádorov prsníka než u nás?
a) v Spojených štátoch
b) v Nemecku a vo Francúzsku
c) v Japonsku a v Číne
Správne odpovede: 1a, 2a, 3a, 4b, 5c
Autor: Júlia Stolzová
