Real Madrid sa v stredu v Glasgowe opäť tešil z víťazstva. Vo finále Ligy majstrov vyhral nad Bayer Leverkusen 2:1 a stal sa 9. raz najlepším európskym klubom.
FOTO – REUTERS
Na archívnej snímke z 18. mája 1960 hráči Realu Madrid oslavujú v škótskom Glasgowe s pohárom UEFA , ktorý vtedy vyhrali piaty raz za sebou. Real zvíťazil vo finále nad Eintrachtom Frankfurt 7:3. Štyri góly vsietil maďarský útočník Puškáš (druhý sprava) a tri góly Argentínčan Di Stefano (štvrtý sprava stojaci).
FOTO – TASR/EPA
Vlani vyhlásila FIFA Real Madrid za futbalový klub 20. storočia. Nebola to náhoda. Za ocenením nebola iba storočnica, ktorú si jeden z najpopulárnejších a najbohatších klubov sveta pripomenul 6. marca tohto roka. Ba ani to, že Real si od vzniku najviac oceňovanej futbalovej klubovej súťaže v roku 1956 vyslúžil u odborníkov najviac uznania. Real Madrid je na futbalovej scéne čosi viac: jeho storočná existencia je ukážkou vývoja futbalu, klubovej nadčasovosti, tradície i histórie. To všetko v spojení s hráčskymi osobnosťami, ktoré dokázali vždy pochopiť nové futbalové výzvy a nálady.
Oslavy svojej storočnice zavŕšil Real Madrid v stredu v glasgowskom Hampden Parku víťazstvom vo finále Ligy majstrov.
Chcete vedieť, čo dodáva Realu mystiku? Real je najchránenejším tajomstvom na svete. Niekedy mám dojem, že keď s ním dnes hrajú najlepšie európske mužstvá, bojujú ešte stále proti Puskásovi, Gentovi a mne. Áno, majú obrovský rešpekt, lebo majú za súpera úžasné dejiny Realu.
Alfredo Di Stefano, najslávnejší hráč Realu, ktorý získal s klubom päťkrát Európsky pohár majstrov, predchodcu súčasnej Ligy majstrov
Na počiatku bol Bernabeu
Vždy hľadám správne slová, ktoré by najlepšie vystihli famóznosť Realu Madrid. Real je totiž všetko – Real sú superhviezdy, Real je štadión. Nedokážem presne definovať mýtus menom Real. To musí jednoducho človek zažiť.
Nemecký futbalista Günter Netzer, ktorý pôsobil v Reale štyri roky.
Vlani sa konal v Reale Madrid nie každodenný akt. Hráči dostali od klubu knižku o medziľudských vzťahoch. Stostránkovú publikáciu zostavili psychológovia a filozofi a jej účelom je, aby futbalisti premýšľali o vzťahoch medzi sebou a fanúšikmi Realu. Klub nechal túto „bibliu“ vytlačiť v španielčine, francúzštine, angličtine a portugalčine.
„Vieš, koľko miliónov ľudí by si želalo byť len na minútu na tvojom mieste?“ píše sa v príručke. Alebo: „Vaše problémy nie sú ničím v porovnaní s tými, ktoré musí riešiť každý druhý človek.“ A okrem iného autori hráčom pripomínajú, že práve fanúšikom vďačia za obdiv a svoje postavenie.
V tejto „biblii“ akoby bolo cítiť odkaz muža, ktorý počas 35-ročného prezidentovania v klube vtlačil Realu jeho výnimočnú pečať.
Bol ním Fernando Santiago Bernabeu de Yest. Právnik a bohatý priemyselník, ktorý vstúpil do klubu v roku 1909 ako 14-ročný žiak, postupne sa prepracoval do prvého tímu, neskôr na stoličku sekretára a potom na prvého muža klubu. Z Realu urobil ôsmy div sveta. Aj Sieň slávy Realu v centrále Avenida Concha Espina je toho jasným dôkazom. „Sala de trofeos“ sa stala miestom ocenení, uznaní a trofejí zo storočnej púte klubu. Je v nej viac ako 3500 pohárov, plakiet a tanierov.
Keď Santiago Bernabeu v 83 rokoch zomrel, pomenovali po ňom futbalový štadión, ktorý vybudovali v Madride pod jeho osobným dozorom za rekordné štyri roky.
Bernabeu sa ujal vedenia klubu v roku 1943, keď bol štadión po španielskej občianskej vojne zničený a klubu hrozil zostup z prvej ligy. (Ten sa nikdy v 100-ročnej histórii klubu nekonal, najhoršie skončil Real v domácej súťaži na 11. mieste v sezóne 1947/48.).
„Štadión postavíme znovu na nohy a bude veľkolepý, najväčší a najkrajší v krajine. A z Realu vybudujeme futbalový veľkoklub,“ presviedčal Bernabeu verejnosť, ktorá nad jeho slovami neveriacky krútila hlavou. Šikovný právnik však dostal nápad. Prostredníctvom banky nechal v roku 1944 vydať sériu dlhopisov s vierou, že fanúšikovia Realu si ich kúpia a klub sa tak zachráni. Plán sa takmer všetkým v prezidentovom okolí zdal beznádejne naivný. To, čo však nasledovalo v deň predaja dlhopisov, spôsobilo v celom Španielsku šok. Pred bankami stáli kilometrové rady a akcia vyniesla 30 miliónov pesiet. Práve za ne dal potom Real postaviť v štvrti Chamartin štadión pre 125 000 divákov.
Vtedy sa začala nevídaná futbalová epopeja. Na jej začiatku bola iba hŕstka študentov, ktorí netušili, že vznikom klubu Madrid FC položili základy kráľovského futbalového kolosu.
A prečo kráľovského? Keď začal mať klub od roku 1905 prvé väčšie úspechy, vrátane triumfov v Španielskom pohári, neušiel pozornosti kráľovskej rodiny. A tak mu v roku 1920 kráľ Alfonso XIII. udelil právo nosiť prívlastok Real – kráľovský. Do oficiálneho názvu klubu sa však dostal až v roku 1941, keď to odobril aj sám generál Franco.
Čarodejník Don Alfredo
Recept Realu na úspech? Na to sa ma nepýtajte. To je jedno obrovské celosvetové tajomstvo.
Alfredo Di Stefano, najväčšia hviezda Realu v jeho histórii.
Santiago Bernabeu cieľavedome pracoval na vytváraní podmienok pre výchovu talentov. Založil rozsiahle tréningové centrum Ciudad Deportiva a v 40. rokoch sa premyslene snažil o to, čo je dnes prestížnou záležitosťou najlepších futbalových manažérov o perfektné prestupy, ktorými by do klubu prilákal vopred vyhliadnuté potenciálne hviezdy či už hotových futbalistov.
Dva jeho transfery vošli do futbalovej histórie.
V roku 1930, ešte na poste klubového sekretára, kúpil Bernabeu za 150-tisíc pesiet (dnes asi 900 dolárov) jedného z najlepších svetových brankárov, Ricarda Zamoru. To bol doslova revolučný prestup, pretože v tých časoch sa taká suma za nákup futbalistu rovnala priam astronomickej čiastke.
Ešte väčšiu senzáciu však vyvolal v roku 1952, keď v rámci osláv 50. výročia vzniku klubu zavítal na turnaj aj kolumbijský tím Milionarios Bogota a s ním Argentínčan Alfredo Di Stefano. Bernabeu si pri pohľade na jeho pohyb a strely povzdychol: „Tohto hráča musím mať v mužstve!“
Podarilo sa. Spravil všetko pre to, aby Di Stefana vyfúkol najväčšiemu konkurentovi Realu – katalánskej „Barce“, ktorá mala s argentínskou hviezdou už-už podpisovať zmluvu. Všetky štyri strany – Argentínsky futbalový zväz, kluby Milionarios, Real a FC Barcelona sa však napokon dohodli a Real vyplatil Barcelone odškodné vo výške 100 000 dolárov.
Už dva dni po dohode nastúpili proti sebe v ligovom dueli Real a Barcelona. Stotisíc divákov v hľadisku videlo päť gólov v sieti Barcelony, z toho dal Di Stefano štyri.
To bol len začiatok. Počas 11 rokov, čo populárny Don Alfredo (vlani oslávil v dobrom zdraví 75 rokov) dirigoval Real, vyhral s klubom päťkrát (1956-1960) trofej. Okrem toho bol dva razy vo finále. S Realom získal tiež osem titulov majstra Španielska a päťkrát sa stal najlepším strelcom španielskej ligy. Po skončení veľkolepej kariéry v tomto klube sa stal jeho čestným predsedom. Po odchode z Realu pôsobil ešte rok v Espaňole Barcelona.
V stredu večer sa určite díval na duel Realu s Leverkusenom. A nielen preto, že išlo o tohtoročné veľké finále, a ešte k tomu v roku storočnice Realu. Pred 42 rokmi hral v glasgowskom Hampden Parku v podobnom finále aj on. Real Madrid vtedy v najslávnejšom zápase svojej pohárovej histórie deklasoval Eintracht Frankfurt 7:3 a piaty raz po sebe získal trofej. O sedem gólov sa pritom podelili dve futbalové veličiny Alfredo Di Stefano vsietil tri a jeho priateľ, Maďar Ferenc Puškáš, štyri góly.
Tento zápas sa však v histórii PEM a Ligy majstrov nepýši iba rekordným počtom gólov, ale aj návštevnosťou. V hľadisku sa vtedy tiesnilo 127 621 divákov. Zdá, že Hampden Parku tento rekord už nikto nevezme.
Zlatá bodka menom Zidane
Naši priaznivci nechcú vidieť pri každom zápase iba úspech, oni by sa najradšej vždy stali svedkami futbalového zázraku.
Jorge Valdano, súčasný športový riaditeľ Realu Madrid.
Hádam každý futbalista sníva o tom, že si raz oblečie dres Realu Madrid. Nielen kvôli vidine veľkého finančného zisku, ale aj preto, že madridský klub znamená cestu k výhram. Vplýva na to najmä personálna politika klubu, ktorý riadi Jorge Valdano a z prezidentského kresla usmerňuje Florentino Peréz. Ten porazil vo voľbách svojho predchodcu Lorenza Sanza, za prezidentovania ktorého sa dostal klub do nepríjemnej finančnej situácie. Napriek súčasnej oddlžovacej politike má Real údajne ešte stále záväzky vo výške 270 miliónov amerických dolárov.
Súčasnému prezidentovi sa podarilo priviesť do klubu, ktorého členom je aj španielsky premiér José Maria Aznar, dve najjagavejšie hviezdy – Portugalčana Figa a Francúza Zidaneho. Real totiž nemieni zo svojej pozície kvalitného klubu ustupovať.
„Naším cieľom je byť lídrom vo svetovom futbale, ako to bolo v 20. storočí. Našu značku, mýtus a legendu musíme vedieť svetu predať. Preto klub využíva imidž svojich hráčov, dáva na výrobky licenciu, vedie futbalové školy v mnohých častiach sveta, informuje pomocou internetu vo viacerých jazykoch a má vlastnú televíziu. V strede toho všetkého je však zelený trávnik, ktorý sa nazýva ihrisko, a bolo by dobré, keby ho obchod okolo neotrávil. Nechceli by sme, aby sa Real Madrid premenil na komerčnú značku. Našou snahou je len to, aby zostal rentabilným klubom. Preto sa budeme starať aj o ducha tohto obchodu, teda o futbal, hráčov a ich hru, hoci to niekto môže považovať za romantickú myšlienku,“ povedal v marci, v čase osláv storočnice, športový riaditeľ veľkoklubu Jorge Valdano.
Jeho vyjadrenie pre nemecký denník Süddeutsche Zeitung vyvolalo pozitívny ohlas, veď ešte pred časom predpovedali neprajníci Realu bankrot. To sa už zrejme nestane. Aj napriek tomu, že Valdano hovorí, že Real by sa nemal premeniť na komerčnú značku, si napríklad dres s číslom 10, s ktorým hrá Portugalčan Luis Figo, kúpilo viac ako milión priaznivcov.
„Futbal potrebuje, tak ako aj prales, ekologickú rovnováhu. Civilizácia, teda obchod, musí rásť, ale tak, aby nepoškodila prales. Ak by v ňom chýbali dravci, bol by najskôr plný králikov. Futbal je určite dôležitou zložkou zábavného biznisu, ale čoraz viac úsilia musíme venovať jeho podstate,“ zakončil svoje úvahy Valdano, ktorý sa zmienil aj o stratégii personálnej politiky klubu.
„Za Zidana sme dali menej než Barcelona za päť hráčov, z ktorých stál každý viac než 18 miliónov eur. Podľa našej stratégie na najbližších päť rokov kúpime menej hráčov, ale zato na najvyššej svetovej úrovni. A čoraz väčšie zastúpenie budú mať naši vlastní odchovanci.“
V klube sa doteraz vystriedalo 22 prezidentov a 37 trénerov. Najdlhšie, takmer 15 rokov, vydržal na trénerskej stoličke Miguel Muňoz. Kráľovský dres si za celú históriu Realu oblieklo 765 hráčov, z toho 583 Španielov. Zvyšok tvorili futbalisti 31 krajín, medzi ktoré sa zásluhou Petra Dubovského zapísalo aj Slovensko. A zásluhou Francúza Zidaneho tróni dnes Real aj na olympe futbalových prestupov. Po tom, čo v roku 2000 zlanáril Real z FC Barcelona Luisa Figa za dovtedy rekordných 56,1 milióna amerických dolárov, zatriasol vlani futbalovou burzou Zinedine Zidane. Keď francúzska hviezda podpísala zmluvu na 64,4 milióna dolárov, odovzdal jej 9. júla dres s číslom 5 práve legendárny Alfredo Di Stefano.
„Teší ma, že si tu,“ vyhlásil stroho Don Alfredo na slávnostnom ceremoniáli.
Už vtedy bolo jasné, že po triumfoch Realu v Lige majstrov v roku 1998 (po 32 rokoch) a 2000 sa práve „Zizou“ Zidane stane kľúčovou hviezdou klubu na jeho ceste za ďalšími futbalovými lahôdkami.
Autor: Ľudo Pomichal
