ú. Každý, kto chce mať väčšie šance – najmä pri hľadaní nového zamestnania alebo pri telefonickom rozhovore s úradníkmi, by mal poznať nasledujúce rady, ako úspešne telefonovať.
1 Na začiatku telefonického rozhovoru by sme sa mali sebavedomo predstaviť krstným menom aj priezviskom.
2 Počas telefonovania stojíme alebo sedíme vzpriamene. Človek na druhom konci linky môže podľa hlasu spoznať, že sedíme nedbalo alebo kŕčovito. Dá sa rozoznať dokonca aj to, či sa počas rozhovoru usmievame alebo mračíme.
3 Vystupujeme slušne. Prepojte ma k …, znie príliš rozkazovačne, omnoho zdvorilejšie je použiť slovo prosím.
4 Pri telefonickom rozhovore by sme sa mali človeka, s ktorým sa zhovárame, oslovovať menom. Ak sme si ho nezapamätali, môžeme sa spokojne spýtať.
5 Telefonujeme aktívne. Málo ľudí, ktorí sa telefonicky zaujímajú o ponúkané zamestnanie, kladie otázky. A pritom práve otázky sú veľmi dôležité, pretože signalizujú záujem a umožňujú lepšie sa prezentovať.
6 Za rozhovor sa poďakujeme. ,,Ďakujem za informácie, Ďakujem za príjemný rozhovor…“ Podobné vety by na záver telefonátu nemali chýbať.
7 Nedajme sa odbiť. Ak niečo potrebujeme od konkrétneho úradu alebo firmy, niekedy musíme človeku na druhom konci linky pripomenúť, čo je jeho povinnosťou. ,,Je vaše oddelenie zodpovedné za…? Moment, napíšem si vaše meno. Kedy najneskôr sa mi ozvete?“
8 Zachovajme si úroveň. Aj napriek tomu, že niekedy narazíme na urážlivý nezáujem, mali by sme vždy ostať vecní a vyhnúť sa osobným útokom. Nie je vhodné hovoriť: Ešte stále ste to nevybavili. Vhodnejšie je: Som rozčúlený, že musím ešte stále čakať.
(tom)
